Spočítali vládne výdavky v energokríze. Slovensko míňa 9,3 % HDP, je to najviac v EÚ

Aj keď mimoriadne vládne zásahy do cien energií obišli niektoré domácnosti, odberateľov z radov miest a obcí a nastavenie podpory kritizuje aj priemysel, Slovensko míňa v spojitosti s energokrízou relatívne najviac peňazí z krajín EÚ. Vládne výdavky spojené s energetickou krízou dosiahli už viac ako deväť miliárd eur.

Poukazuje na to nová analýza, ktorú včera (13. februára) zverejnil belgický think-tank Bruegel. Slovensko podľa analytikov vynaložilo na pomoc domácnostiam a firmám 9,1 miliardy eur, čo predstavuje 9,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ide tak o najštedrejšiu vládnu pomoc spomedzi všetkých krajín EÚ.

V článku sa dozviete:

• čo analytici zahrnuli do balíka 9,1 mld. eur vládnych nákladov,
• prečo môže byť výsledná suma vyššia i nižšia,
• akú veľkú položku do výslednej sumy nezapočítali,
• ako dopadli ostatné štáty EÚ a regiónu.

Väčšinu výdavkov tvorí dotovanie plynu a tepla

Celkové náklady, ktoré vznikli verejným financiám na Slovensku v dôsledku vládnych opatrení v energokríze, podľa prepočtov inštitútu Bruegel dosiahli 9,078 mld. eur. Číslo pritom zahŕňa rôzne výdavky realizované v minulom i aktuálnom roku.

Najväčším nákladom v odhadovanom objeme 6,1 mld. eur je „zastropovanie“ cien plynu a tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) pre domácnosti. Vláda o tomto opatrení rozhodla 15. decembra 2022, kedy nariadením prikázala dodávateľom, aby nezdražili koncové ceny o viac ako 15 %. V prípade tepla vláda tento „limit zdraženia“ neskôr upravila z 15 % na fixnú sumu maximálne 20 eur / MWh.

Podstata opatrenia je v prípade plynu aj tepla rovnaká: dodávatelia môžu do cien voči domácnostiam premietnuť maximálne povolené zdraženie a všetko nad jeho úrovňou, teda rozdiel medzi týmto „zastropovaním“ a cenovým rozhodnutím ÚRSO im má pokryť štát kompenzáciami.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.