Efleet konferencia elektromobily
TESLA
Belimo

Doplatok vs Ústavný súd

Následky prípadného rozhodnutia Ústavného súdu o protiústavnosti § 4 ods. 3 zákona o OZE. Článok vyšiel v prílohe ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo 2015/09.

Doplatok vs Ústavný súd

Flickr

  • Publicistika |  12.09.2015 |  Mgr. Mária Sadloňová | Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podali na Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade § 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby („Zákon o OZE“) s Ústavou Slovenskej republiky („Návrh poslancov“).

Mnohí výrobcovia elektriny, ktorým bolo na základe § 4 ods. 3 zákona o OZE odňaté právo na podporu formou doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty, očakávajú, že rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti daného ustanovenia by im mohlo prinavrátiť právo na podporu za rok 2015.

Malo by však takéto rozhodnutie automaticky za následok povinnosť distribučných spoločností vyplatiť podporu výrobcom elektriny za celý rok 2015? Nakoľko platí zásada, že rozhodnutia Ústavného súdu o protiústavnosti právnych predpisov v zásade nemôžu mať spätnú účinnosť, môže byť odpoveď na danú otázku predmetom ďalších sporov.

Konanie na všeobecnom súde

Výrobcovia elektriny riešia vzniknutú situáciu prevažne žalovaním distribučných spoločností na všeobecných súdoch. Podľa Občianskeho súdneho poriadku musí súd konanie prerušiť, ak dospeje k záveru, že predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou. V takomto prípade sa musí súd zároveň obrátiť na Ústavný súd na zaujatie stanoviska[i].

Prečítajte si tiež
Vyhnite sa „akcii 1508 reloaded“
Praktické rady aj pre prípad, že by situáciu vyriešil Ústavný súd.

K prerušeniu konania a podania návrhu na Ústavný súd však môže dôjsť iba v prípade, ak sudca na všeobecnom súde dôjde sám k presvedčeniu o protiústavnosti právneho predpisu. S ohľadom na

Návrh poslancov však možno predpokladať, že v mnohých prípadoch sudcovia s rozhodnutím vo veci radšej počkajú na stanovisko Ústavného súdu, a teda príslušné konania prerušia a s vecou sa obrátia na Ústavný súd. V takomto prípade by mal Ústavný súd spojiť predmetné konania spolu s Návrhom poslancov do jedného konania.[ii]

Ak následne Ústavný súd rozhodne o protiústavnosti napadnutého ustanovenia, mali by všeobecné súdy pokračovať v prerušených konaniach a priznať žalobcom ich nárok na podporu. Je však uvedený postup legitímny, ak súhlasíme so záverom, že účinky rozhodnutia Ústavného súdu nemôžu byť retroaktívne?

Princíp zákazu spätnej účinnosti podľa nášho názoru neplatí absolútne a treba ho posudzovať vo vzťahu ku každému konaniu osobitne. Dôvodom je okrem iného aj samotná existencia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho prerušenie konania. Predmetné ustanovenie by strácalo zmysel, ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu nedalo zohľadniť v konaní, ktoré bolo prerušené.

Dôležité je taktiež podotknúť, že daný princíp nie je v žiadnom predpise vyslovene uvedený a vyvodzuje sa zo všeobecného zákazu retroaktivity, podstatou ktorého je neprípustnosť zásahov do právne uzavretých právnych vzťahov (práv a povinností). Ďalej možno tento princíp vyvodiť zo zákona o organizácii ústavného súdu, a to napríklad z § 41a podľa ktorého právny predpis, ktorý bol vyhlásený za protiústavný, stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov alebo tiež z § 41b ods. 2, podľa ktorého právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté.

Z uvedeného vyplýva, že predmetný princíp sa aplikuje v tom zmysle, že rozhodnutím Ústavného súdu nemožno spätne meniť, rušiť či zakladať subjektívne práva a povinnosti vzniknuté v minulosti na základe v tom čase účinného predpisu.[iii]

Zákaz spätnej účinnosti rozhodnutia Ústavného súdu sa preto netýka situácií, keď na základe určitého právneho predpisu (dodatočne vyhláseného za protiústavný) nebolo možné uplatniť si právo. Zánikom takéhoto predpisu totižto iba odpadne dôvod, pre ktorý nebolo možné právo uplatniť.

To znamená, že prípadné rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti § 4 ods. 3 Zákona o OZE bude mať za následok neexistenciu ustanovenia zakotvujúceho „nemožnosť uplatnenia si práva“, pričom aplikovateľná bude iba právna úprava, podľa ktorej majú výrobcovia elektriny právo na podporu. Priznaním podpory tak nedôjde k spätnej účinnosti, ale k aplikácii aktuálne platných právnych predpisov.[iv]

Alternatívne riešenia

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. Pavel@pavel-simon.com16.09.2015 (22:08)
    Celkom nerozumiem nemožnosti retroaktivuty rozhodnutia ÚS. Znamená to vlastne, že ak ÚS vyhlási niečo (tu časť zákona) za protiústavné, tak by vznikalo obdobie kedy je protiústavnosť prípustná, a obdobie kedy nie je? Veď ak ÚS vydá rozhodnutie, že niečo v legislatíve je protiústavné, tak to hádam bolo protiústavné vlastne od momentu prijatia. A teda škoda vzniknutá vzniká momentom uplatnenia takého "zlého" zákona.
  2. maria.sadlonova@dhplegal.com24.09.2015 (15:05)
    V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, že inou vecou je spätná účinnosť rozhodnutia (resp. jeho spätné účinky) a protiústavnosť právneho predpisu. Je síce pravda, že predpis, ktorý bol prehlásený za protiústavný, bol protiústavný od počiatku, protiústavnosť však sama o sebe nespôsobuje neaplikovateľnosť (neúčinnosť) právneho predpisu. Nato, aby sa predpis nemohol ďalej aplikovať je potrebné, aby bol prehlásený za protiústavný, pričom platí, že takéto prehlásenie (v zásade) nepôsobí spätne. Otázka spätnej účinnosti rozhodnutí o protiústavnosti právnych predpisov je pomerne komplikovaná otázka, ktorá nie je jednoznačne ustálená ani medzi sudcami Ústavného súdu, pričom v poslednej dobe možno zaznamenať rozhodnutia, pri ktorých sa Ústavný súd, resp. niektorí jeho sudcovia začínajú odkláňať od striktnej aplikácie zákazu spätnej účinnosti.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Dúfanie v odklad aj úplné zrušenie. ETS 2 zasiahne spotrebiteľov (DISKUSIA)

Dúfanie v odklad aj úplné zrušenie. ETS 2 zasiahne spotrebiteľov (DISKUSIA)

Na konferencii Vykurovanie 2025 debatovali energetici aj o dôsledkoch spoplatnenia emisií vo vykurovaní budov.

Čo prináša Industrial Clean Deal (PRÁVNY POHĽAD)

Čo prináša Industrial Clean Deal (PRÁVNY POHĽAD)

Účelom dohody je vytvoriť podmienky na investovanie a výrobu v EÚ, píše Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.

Distribútor: Domácnosti od plynu neodchádzajú, je to stále najvýhodnejšie riešenie

Distribútor: Domácnosti od plynu neodchádzajú, je to stále najvýhodnejšie riešenie

Cenový pomer medzi elektrinou a plynom je daný pravidlami trhu s energiami a nedá sa arbitrárne meniť, vraví Jerguš Vopálenský z SPP - distribúcia.

X
X
X
X