ÚRSO sa pýta, prečo nezlacňujú energie. Dôvodom je regulácia, odkazujú dodávatelia

Pokles cien elektriny a plynu na trhoch sa na Slovensku nepremieta do koncových cien za dodávku energií tak ako v ostatných štátoch regiónu. Energie pre neregulovaných odberateľov, napríklad pre podniky či verejnú správu, sú výrazne vyššie ako v Česku, Nemecku či Rakúsku.

Tak by sa dali zhrnúť hlavné závery analýzy, ktorú v prvej polovici mája zrealizoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulátor tak nadviazal na svoje skoršie zisťovanie z marca, v rámci ktorého si posvietil na cenníky na dodávateľov. Na zistenia ÚRSO pred pár dňami zároveň nadviazal aj Protimonopolný úrad, ktorý vo veci spustil vlastný prieskum.

Dodávatelia, ktorých sme oslovili, však vidia situáciu úplne inak. Poukazujú, že dôvodom pomalšieho poklesu cien je práve výkon regulácie a nepozdáva sa im ani postup, aký ÚRSO vo svojej analýze zvolili. Pýtali sme sa na podrobnosti.

V článku sa dozviete:

• čo ukázala analýza ÚRSO,
• ako úrad zostavil porovnanie,
• prečo dodávatelia analýzu kritizujú,
• v čom je situácia na Slovensku špecifická,
• ako funguje nákup energií na trhu,
• ako regulácia zasahuje do cien za dodávku energií,
• aké riešenie dodávatelia navrhujú.

ÚRSO spracoval porovnanie cien energií

Regulačný úrad tento týždeň zverejnil výsledky prieskumu, v rámci ktorého od 1. do 10. mája zmapoval cenníky dodávateľov energií pre neregulovaných odberateľov. Zameral sa pritom na segment malých a stredných odberateľov s ročnou spotrebou od 30 do 100 MWh elektriny a 100 až 300 MWh plynu. V praxi pritom ide o podnikateľov, úrady, samosprávy a ďalších odberateľov, ktorí nespadajú pod cenovú reguláciu.

ÚRSO sa zároveň pozrel aj na cenníky dodávateľov v iných krajinách regiónu, a to v Rakúsku, Nemecku a v Českej republike. Z porovnania vyplynulo, že tamojší dodávatelia aktuálne uplatňujú pre neregulovaných odberateľov výrazne nižšie ceny.

Vo svojom prieskume pritom ÚRSO bral do úvahy „päť najlepších cien“ dodávateľov elektriny, resp. plynu, ktoré našiel v ich zverejnených cenníkoch. Priemer týchto cien podľa prepočtov ÚRSO vyšiel na takmer 284 eur/MWh v prípade elektriny a 121 eur/MWh v prípade plynu, zatiaľ čo v ostatných sledovaných štátoch boli ceny o desiatky percent nižšie.

Výsledky prieskumu podľa ÚRSO „indikujú nedostatočnú konkurenciu na trhu neregulovanej dodávky s negatívnymi dopadmi na koncových odberateľov elektriny a plynu, čo zároveň vytvára aj riziká pri štátnych kompenzačných schémach na zvýšené náklady na energie.“ Regulátor pritom poukazuje na „pomerne malú pružnosť“ cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu, čo podľa úradu „otvára otázky“ o nastavení cenových politík dodávateľov.

„Súčasný prieskum neregulovanej dodávky elektriny a plynu zdôrazňuje urgentnosť príslušných úprav primárnej legislatívy, ktoré posilnia dohľad úradu nad trhom dodávky elektriny a plynu pre koncových odberateľov, vytvoria povinnosti pre dodávateľov pravidelne zverejňovať a aktualizovať ceny a cenníky aj za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre koncových odberateľov, a posilnia práva odberateľov pri zmene dodávateľa a rozhodovaní medzi regulovanou a neregulovanou dodávkou elektriny a plynu,“ reagoval predseda ÚRSO Andrej Juris.

„To vytvorí kľúčové predpoklady na zvýšenie transparentnosti cien za neregulovanú dodávku elektriny a plynu a posilnenie konkurencie medzi dodávateľmi elektriny a plynu. S týmto cieľom úrad už navrhol viacero legislatívnych zmien,“ doplnil šéf regulačného úradu. 

Andrej Juris | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK

Porovnanie nedáva zmysel, kontrujú dodávatelia

Na druhej strane dodávatelia elektriny a plynu vidia v prieskume ÚRSO logické trhliny. Voči záverom ÚRSO sa v reakcii na otázky Energie-portal.sk ostro ohradilo Združenie dodávateľov energií (ZDE), ako aj štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a pološtátna Stredoslovenská energetika (SSE).

„Ťažko sa prehliada fakt, že URSO robí vážne závery z tabuľky, v ktorej uvedie pár cenníkových cien, ktoré sa objavili na webe niektorých dodávateľov. Táto analýza nič nehovorí o tom, koľko percent odberateľov reálne má tieto ceny a zďaleka nevypovedá a situácii na celom trhu,“ reagovala predsedníčka ZDE Jana Ambrošová.

Zverejnené cenníky podľa nej nevypovedajú ani o tom, aké reálne ceny energií majú odberatelia v Rakúsku či Nemecku. „Nepovažujeme to za relevantný ukazovateľ výšky cien na jednotlivých trhoch vrátane toho slovenského. Vybrať päť dodávateľov z krajín, ktoré ich majú desiatky a porovnať s piatimi zo Slovenska, ktoré náhodou nejaké ceny na webe majú a potom spraviť jednoduchý priemer, nie je hodné komentovania,“ mieni J. Ambrošová.

Jana Ambrošová | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK

Podobne vnímajú analýzu ÚRSO aj v spoločnosti SSE. „Regulačný úrad sa pozeral len na cenníky pre neregulovaný segment podnikateľov zverejnené na webových stránkach. Dodávka energií je však komplikovanejšia a existuje množstvo spôsobov nastavenia cien v zmluvách. Zverejnené cenníky na webových stránkach dodávateľov sú len jednou z nich,“ tlmočila stanovisko SSE hovorkyňa spoločnosti Michaela Krivá. Väčšina odberateľov na tieto cenníky podľa jej slov neprihliada a zákazníci robia napríklad súťaže na základe individuálnych cenových ponúk od dodávateľov. A tí majú rôzne ponuky diferencované podľa časových období a produktov.

„Ak však už len z tohto vágneho porovnania vyjde, že na Slovensku máme ceny vyššie, svedčí to len o jednom, a to že je potrebné podporiť hospodársku súťaž,“ pokračuje šéfka ZDE Ambrošová s tým, že v Nemecku, Rakúsku a Česku už štát dávno komodity nereguluje a cenu tam tvorí čisto konkurencia. „Ešte väčšie zväzovanie rúk dodávateľom zavedením navrhovaných opatrení zo strany ÚRSO ju určite nepodporí, efekt bude presne opačný,“ zdôrazňuje J. Ambrošová.

A práve v cenovej regulácii vidí gro problému aj najväčší dodávateľ energií. Ako vysvetľuje riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP Ondrej Šebesta, to, že štát na Slovensku reguluje dodávky energií aj pre vybrané skupiny odberateľov mimo domácností, napríklad malé podniky, dodávatelia nakupujú energie odlišne. A v dôsledku toho sa oproti Nemecku, Rakúsku či Česku líši aj určovanie cien.

„Tento odlišný spôsob zabezpečovania komodity sa prejavil, okrem iného aj v tom, že nárast cien komodít pre odberateľov na Slovensku bol oneskorený v porovnaní s porovnanými krajinami,“ hovorí O. Šebesta. „Zjednodušene možno povedať, že vysoké ceny energií v porovnávaných krajinách zasiahli tamojších zákazníkov plnou výškou a okamžite, koncom roka 2021 a v roku 2022, kým na Slovensku ceny rástli neskôr a pozvoľne, nedosiahli také vysoké úrovne ako v porovnávaných krajinách a pozvoľnejšie aj klesajú, pričom postupne dosiahnu úroveň okolitých krajín.“

Ondrej Šebesta | Foto: O. Š. LinkedIn

Ako sme na Energie-portal.sk podrobnejšie rozobrali už na jeseň minulého roka, spôsob cenovej regulácie spôsobuje, že trhový vývoj sa prelieva do koncových cien s časovým sklzom. Dôvodom je najmä to, že ÚRSO stanovuje regulované ceny na základe vývoja v referenčnom období v minulosti. Oslovení dodávatelia pritom poukazujú na previazanosť regulovaných a neregulovaných odberateľských segmentov.

„ÚRSO stanovuje maximálne ceny, a teda nepriamo aj spôsob nákupu pre dodávateľov, z cien ktoré boli na burze niekoľko mesiacov až viac ako rok pred samotnou dodávkou. Terajšie spotové ceny sú teda nerelevantné,“ pokračuje predstaviteľ SPP. Takýto postup je pritom podľa O. Šebestu bežný aj pre neregulované skupiny odberateľov, pričom „len naozaj skúsená firma s dostatočným know-how si môže dovoliť iný prístup a riskovať v maximálnej miere používanie spotového trhu.“

„Pri existencii regulovaných cien a možnosti odberateľa požiadať o ne, nie je možné očakávať, že ceny elektriny a plynu pre odberateľov budú automaticky klesať podľa spotového trhu, keďže sa tak energie pre tieto segmenty nenakupujú,“ upozorňuje O. Šebesta.

Dodávatelia zároveň odmietajú, že by v dôsledku vzniknutej situácie zarábali na aktuálnom poklese burzových cien. Vo svojich cenách zohľadňujú minulé cenové úrovne a zníženie cien na trhoch sa do faktúr odberateľov premietne postupne. A v dôsledku nastavenie celého systému to bude pomalšie ako v krajinách s deregulovanou dodávkou, kde ceny na rozdiel od Slovenska aj rýchlejšie stúpli.

„U nás aj vzhľadom na nastavenie regulácie, ktorá mení ceny spravidla na ročnej báze k 1. januáru, a vzhľadom na to, že aj väčšina neregulovaných zákazníkov je zvyknutá uzatvárať zmluvy na kalendárne roky, ešte rezonujú cenové úrovne z minulého roka. To však neznamená, že by dodávatelia realizovali zisky vzhľadom na pokles cien na krátkodobom trhu - len nakupovali vopred, kedy ešte ceny boli vyššie ako tie, ktoré vidíme aktuálne,“ objasňuje M. Krivá zo SSE.

Michaela Krivá | Foto: SSE

Ako dodávatelia nakupujú energie

To, aké ceny dodávatelia uplatňujú vo svojich cenníkoch, priamo súvisí s tým, ako energie nakupujú na trhu. Na burzách pritom štandardne figurujú produkty na „forwardový“ nákup energií na jeden až tri roky vopred. Takto dodávatelia nakupujú gro toho, čo budú výhľadovo potrebovať pre svojich odberateľov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.