Reagujú Radovan Ďurana z inštitútu INESS a Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická.
K textu bola doručená reakcia, ktorú sme 13. júna zverejnili tu.
Zatiaľ čo ceny elektriny pre domácnosti na Slovensku patria k najnižším v EÚ, v prípade väčších odberateľov je to naopak. Slovenské podniky platia za elektrinu výrazne viac než väčšina ich konkurentov v EÚ.
Napríklad v kategórií najväčších odberateľov s ročnou spotrebou nad 150 GWh sú ceny elektriny na Slovensku tretie najvyššie, pričom viac za dodávky energie platia iba veľkí odberatelia v Írsku a Maďarsku. A podobne nelichotivo pre Slovensko vychádza porovnanie aj v nižších pásmach pri podnikoch s menšou spotrebou. Čísla podrobne rozoberáme v samostatnom článku.
Dvojicu expertov sme teraz oslovili s dvomi otázkami. Zaujímalo nás, prečo ceny elektriny na Slovensku vychádzajú tak výrazne nad priemerom EÚ a či sa s tým dá niečo robiť. O svoje postrehy sa podelili Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS, a Andrej Lednár, CEO spoločnosti Prvá energetická.
Otázky zneli:
- Aké dôvody sú za tým, že ceny elektriny pre priemysel patria k najvyšším v rámci EÚ?
- Ako by sa dali ceny elektriny pre veľkých odberateľov na Slovensku znížiť?
Ďurana: Financujeme aj sociálnu politiku
Odmyslime si kategóriu nad 150 GWh, čo sú veľmi veľkí spotrebitelia a v zásade chyba jedného dvoch odberateľov v odhade trhového vývoja môže výrazne pohnúť cenou. Vidíme to napríklad v Rakúsku, kde najväčší odberatelia platili vyššiu cenu, ako strední odberatelia, čo je dosť nepravdepodobné.
Vo všetkých ďalších kategóriách vidíme ten istý opakujúci sa obrázok. Poľsko, Česko, Slovensko a čiastočne aj Rakúsko má veľmi podobné ceny ako Nemecko. Priam idylicky to vidíme v kategórii 20 - 70 GWh.
Liberalizácia obchodu s elektrinou a intenzívne budovanie cezhraničných prepojení priniesli nielen vyššiu bezpečnosť dodávok, ale aj vyššiu mieru regionálnej synchronizácie cien. Je to pochopiteľné, dalo sa to očakávať. Medzi cenami krajín V4 a Nemeckými cenami v posledných štyroch rokoch existuje silná korelácia.
Reálne tak členské štáty majú možnosť ovplyvňovať zdrojový mix, čo však trvá veľmi dlho, a potom náklady prenosu. Viaceré krajiny sa snažia znižovať cenu elektriny znižovaním poplatkov za prenosovú sieť. To ale nie je prípad Slovenska, kde prenosová sieť slúži okrem iného ako nástroj financovania sociálnej politiky. Vyplatené dividendy do štátneho rozpočtu v rokoch 2023 - 2024 dosiahli 125 mil. eur a dividenda 36 mil. eur by mala cinknúť štátnej pokladnici aj tento rok.
Takýto postup považujeme za krátkozraký. SEPS by mala generovať dostatok zdrojov na plánované investície, ale štát by mal minimalizovať náklady prenosu s cieľom podporovať ekonomiku a nie uvaľovať túto dividendovú daň na odberateľov. Priestor na ďalšie kroky k nižším cenám na Slovensku je inak limitovaný, pokiaľ má byť zachovaný voľný obchod v regióne.
Na otázku významnosti cien elektrickej energie pre priemysel je jednoznačná odpoveď, ak sa pozrieme mimo EÚ, na vývoj v Číne alebo v USA. Menej zrejmý je ale vývoj v Európe.
Napríklad keď vezmeme do úvahy vývoj priemyselnej produkcie energeticky náročných odvetví vo Francúzsku, vidíme tam výrazný pokles tak ako v iných krajinách. Jednu z najdrahších energií má Írsko, i napriek tomu je centrom amerických služieb a farmaceutického priemyslu. Inak povedané: ani lacná elektrina nie je garanciou podnikateľskej aktivity, ak celkovo podnikateľské prostredie nestojí za veľa.
Produkcia energeticky náročného priemyslu vo Francúzsku
Zdroj: Insee
Lednár: Pomôžu PPA projekty a flexibilita
Slovensko sa ubralo cestou masívnej podpory bez kontroly cenníkových a zmluvných cien, čo bolo v rozpore s postupom napríklad takého Francúzska. Ale už pred začiatkom energetickej krízy boli problémom regulované poplatky, ktoré tvoria až 51 % ceny energií.
Napríklad tarifa za prevádzkovanie systému slúžiaca na podporu obnoviteľných zdrojov energie tvorí 20 %, zatiaľ čo v Českej republike je to iba 12%.
Dane taktiež nadmerne zaťažujú energie, a to na úrovni 28 %, pritom v takom Poľsku je zdanenie podľa Eurostatu 15 %. A to bez zarátania transakčnej dane. Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov taktiež klesá, zatiaľ čo v zahraničí naopak stúpa.
Ako by sa dali ceny elektriny pre veľkých odberateľov na Slovensku znížiť? Okrem jasných možností, ako zníženie daňového zaťaženia a poplatkov, sú tu systémové riešenia, ktoré by bolo vhodné zvážiť. Vláda v roku 2024 vyčlenila 40 miliónov eur na kompenzácie TPS pre energeticky náročné podniky a takáto podpora by mohla naďalej pokračovať, ale napríklad s povinnosťou zvýšiť energetickú efektívnosť.
Práve energetická efektívnosť ukázala svoj potenciál, keď napriek historickým predikciám došlo od 1995 do 2024 k 80-percentnému zníženiu energetickej náročnosti a ešte stále vidím priestor na pokles vďaka novým technológiám.
Podpora výroby a nákupu elektriny vo forme PPA projektov je odpoveďou na zníženie TPS, pri zachovaní efektívneho financovania OZE. Do tejto kategórie spadá aj budovanie vlastných zdrojov, ktoré sú určené na priamu spotrebu.
Využívanie flexibility môže nie len výrazne znížiť ceny energií v podniku, ale aj pomôcť odľahčeniu rozvodnej siete. Využitie prebytkov elektriny vo výrobe síce vyžaduje prispôsobiť časy spúšťania energeticky náročných procesov, ale pri batériových úložiskách či ukladaní energie do vody ide o automatizovaný proces.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.