Priemysel cez palubu. Ceny elektriny pre firmy u nás patria k najvyšším v EÚ (porovnanie)

Na rozdiel od susedov v Česku či Poľsku sa slovenské domácnosti tešia jedným z najnižších cien elektriny v EÚ. Ako ukázalo nedávne porovnanie Energie-portal.sk, nižšie ceny elektriny než domácnosti na Slovensku má v rámci Únie málokto. A to aj po zohľadnení parity kúpnej sily, teda reálnej kúpyschopnosti domácností.

Dôvodom je najmä dohoda štátu so Slovenskými elektrárňami, na základe ktorej pološtátny výrobca elektriny od roku 2023 poskytuje energiu pre domácnosti s prakticky nezmenenou cenou. Tento rok síce elektrina zo Slovenských elektrární „putuje“ k domácnostiam iným mechanizmom než vlani či predvlani, ale podstata zostala rovnaká: koncová cena elektriny pre slovenské domácnosti sa už roky mení iba kozmeticky.

Pri rastúcich príjmoch ľudí to znamená, že elektrina pre domácnosti relatívne - vo vzťahu k príjmom i cenám iných tovarov a služieb - zlacňuje. Z priemerného zárobku, ale aj minimálnej mzdy či priemerného starobného dôchodku sa tak dá na Slovensku z roka na rok kúpiť viac elektriny. Respektíve že domácnosti vydávajú na elektrinu čoraz menšie percento svojich príjmov.

V opačnej situácii je však slovenský priemysel. V nasledujúcom texte, prehľadných grafoch a na mape vysvetľujeme, prečo sú tuzemské podniky oproti svojim konkurentom v iných štátoch EÚ v zložitom postavení. Nehovoriac o konkurencii v USA či Ázii.

V článku sa dozviete:

• koľko stojí elektrina pre veľkoodberateľov v štátoch Európy,
• ako sa finálne ceny od cien pred zahrnutím daní a poplatkov,
• aké ceny vychádzajú pri rôzne veľkých odberateľoch,
• ako je to s cenami v iných svetových regiónoch.

Porovnanie cien elektriny

Ceny bez daní a poplatkov

K veľkému zlomu na energetickom trhu došlo po roku 2021, kedy spolu s cenami plyny vystrelili na rekordné úrovne aj ceny elektriny. Slovenské podniky patrili k najviac zasiahnutým.

„Priemyselní výrobcovia v Maďarsku, Rumunsku, Dánsku a na Slovensku zaznamenali najvyššiu infláciu cien energií,“konštatuje správa Trinomics spracovaná pre Európsku komisiu v minulom roku. Ceny odvtedy síce relatívne klesli, ale na niekdajšie úrovne spred roka 2021 sa zďaleka nevrátili.

Posledné dostupné dáta Eurostatu za druhý polrok 2024 ukazujú, že na rozdiel od domácností patria ceny elektriny pre podniky na Slovensku k najvyšším v EÚ. V najvyššej kategórii so spotrebou nad 150 GWh ročne, bola priemerná cena elektriny bez započítania daní a poplatkov v druhom polroku 2024 na úrovni 146 eur/MWh. Priemer európskej dvadsaťsedmičky pritom Eurostat hlási na úrovni 108 eur/MWh.

Viac než na Slovensku podľa tohto porovnania platia iba podniky v Maďarsku a Írsku, kde to v druhom polroku 2024 bolo 167, resp. 174 eur/MWh. Kým Írsko patrí k čelu rebríčka aj v prípade domácnosti, v Maďarsku je situácia podobná ako na Slovensku: domácnosti majú jedny z najnižších cien, no priemyselné podniky si musia oproti svojim konkurentom inde v EÚ výrazne priplácať. Pre mnohé energeticky náročné podniky pritom elektrina tvorí rádovo aj desiatky percent ich nákladov.

Ide o pásmo spotreby, kam patria energeticky náročné podniky s najväčšou spotrebou elektriny, akými sú na Slovensku napríklad košické oceliarne U. S. Steel, bratislavská rafinéria Slovnaft, oravský výrobca ferozliatin OFZ či odstavená hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom.

V niektorých krajinách ide len o niekoľko závodov, údaje z týchto štátov preto nemusia byť zverejnené, ale stále sa odovzdávajú Eurostatu pre výpočet priemeru EÚ. Ak ide o menej ako tri firmy, štát ich podľa dátovej metodiky môže zlúčiť s podnikmi v nižšom pásme (70–150 GWh) alebo označiť cenu ako „C“ (confidential). Dáta zo svojich zisťovaní za Slovensko Eurostatu nahlasuje Štatistický úrad SR.

Finálne ceny s daňami a poplatkami

Veľmi podobne celkové porovnanie vyzerá aj pri zohľadnení finálnych cien elektriny so všetkými daňami a poplatkami. Cena na Slovensku v tomto meradle v druhej polovici roka 2024 vychádzala v prípade odberateľov s ročnou spotrebou nad 150 GWh na 183 eur/MWh, čo prekonávalo priemer EÚ zhruba o 40 eur/MWh.

Podobné ceny ako podniky na Slovensku platia najväčší odberatelia elektriny tiež v Nemecku a Írsku. Ešte horšie sú na tom veľkoodberatelia v Maďarsku, Poľsku a Dánsku, kde sa priemerná koncová cena elektriny na konci vlaňajška pohybovala nad 200 eur/MWh.

Ako štáty s najlacnejšou elektrinou pre veľkoodberateľov z porovnania vychádza Nórsko, Švédsko a Francúzsko, a to pri zohľadnení cien s daňami i poplatkami i bez nich. Ďalej nasledujú Turecko a Bosna a Hercegovina, teda štáty, ktoré rovnako ako Nórsko nie sú v Únii, a ktorých dáta nie sú zohľadnené v priemernej hodnote za EÚ-27.

Ceny elektriny pri nižšej spotrebe

Lichotivo pre Slovensko nevyznieva ani porovnanie, ktoré berie do úvahy podniky s ročnou spotrebou medzi 70 až 150 GWh. Slovensko s hodnou 193 eur/ MWh v tomto prípade vychádza pre firmy ako ôsma najdrahšia krajina EÚ. Oproti priemeru EÚ si firmy so spotrebou elektriny v pásme od 70 do 150 GWh priplácajú 40 eur na megawatthodinu.

V ďalšom pásme spotreby, do ktorého podľa metodiky Eurostatu spadajú podniky s ročnou spotrebou 20 až 70 GWh, Slovensko na konci vlaňajška hlásilo šieste najvyššie ceny v EÚ. S cenou 217 eur/MWh Slovensko mierne prevyšovalo Nemecko, Česko či Poľsko a v porovnaní s priemerom EÚ bola u nás elektrina pre firmy v tejto skupine drahšia zhruba o 46 eur na megawatthodinu.

Uvedené cenové relácie rádovo zodpovedajú cenám, ktoré majú aj momentálne vo svojich cenníkoch zverejnené najväčší dodávatelia elektriny. Prehľad aktuálnych cien elektriny pre firemných odberateľov sme na Energie-portal.sk priniesli v apríli 2025. Zverejňovanie cenníkov sa vlani stalo novou legislatívnou povinnosťou, v praxi však cenníky nemusia byť záväzné a každý dodávateľ sa môže so svojimi zákazníkmi dohodnúť inak a ponúknuť individuálny produkt.

Ceny elektriny vo svete sú nižšie

Doposiaľ spomínané čísla sa týkajú iba Slovenska a štátov EÚ. Zatiaľ čo Slovensko vychádza ako relatívne drahá krajina v EÚ, Únia vychádza ako relatívne drahé región v porovnaní so zvyškom sveta. V globálnom meradla je teda pozícia slovenského priemyslu ešte horšia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.