Reakcia: Ad: Prečo majú firmy na Slovensku vysoké ceny elektriny a čo s tým (dva názory)

Verejná diskusia o slovenskej energetike iba veľmi zriedka napĺňa titulné stránky slovenských novín. Je na to dobrý dôvod. Ide o oblasť so svojim vlastným svetom záujmov, názorových zákopov, názorov a technikalít, v ktorej sa vyzná iba veľmi malý okruh ľudí.

O to viac si myslím, že by sme mali dbať na dôslednosť pri práci s faktami a číslami. Iba ak sa zhodneme na základných faktoch, môžeme hľadať konsenzus na riešeniach. Nedávny článok Prečo majú firmy na Slovensku vysoké ceny elektriny a čo s tým (dva názory) na Energie-portal.sk otvoril dôležitú tému, za čo som vďačný. Zaujímavé odpovede respondentov však na niektorých miestach boli nepresné.

SEPS, poplatky za prenos a distribučky

„Viaceré krajiny sa snažia znižovať cenu elektriny znižovaním poplatkov za prenosovú sieť. To ale nie je prípad Slovenska, kde prenosová sieť slúži okrem iného ako nástroj financovania sociálnej politiky. Vyplatené dividendy do štátneho rozpočtu v rokoch 2023 - 2024 dosiahli 125 mil. eur a dividenda 36 mil. eur by mala cinknúť štátnej pokladnici aj tento rok.“

Je nepochybne pravda, že dividendy SEPS, a.s. rovnako ako dividendy iných spoločností so štátnym vlastníctvom sú príjmami štátneho rozpočtu. Nepriamo tak môžu slúžiť aj na financovanie sociálnej politiky, rovnako ako na platy učiteľov, hasičov a nové cesty.

Z reakcie pána Ďuranu sa však javí, akoby toto bolo špecifikum Slovenska. Obdobné hospodárenie možno nájsť vo viacerých krajinách.

Napríklad český ČEPS (obdoba slovenského SEPSu), ktorý tiež vlastní český štát, za roky 2022 a 2023 vyplatil na dividendách 4 mld. Kč, čiže 160 mil. eur (ČEPS, 2025). Podobne napríklad PSE, správca poľskej prenosovej sústavy, štátu zaplatili „platbu zo zisku“ vo výške 460 mil. zlotých za roky 2022 a 2023 (106 mil. eur). Ide o platbu nad rámec daní, poplatkov a dani z príjmu, ktoré dosiahli ďalších 1,3 mld. zlotých za rovnaké obdobie (300 mil. eur) (PSE, 2025).

Ak však dividendu prerátame na objem prenesenej elektriny, je pravda, že v Česku je o niečo nižšia, keďže ČEPS prenáša dvakrát toľko elektriny ako SEPS. Aj keby dividendy SEPSu za roky 2022 - 2023 klesli na úroveň ČEPSu v prepočte na prenesený objem a celý pokles dividend by sa rovnomerne premietol do cien elektriny, cena prenosu by klesla o relatívne zanedbateľných 70 eurocentov na MWh. Rozhodne tak nemožno hovoriť o zásadnom zlepšení.

Zaujímavé na pôvodnom článku je nielen to čo hovorí, ale aj to, čo nehovorí. Napriek tomu, že diskutuje o znižovaní dividendy SEPSu, ani slovo nepadlo o potenciáli na pokles dividend distribučných spoločností. Distribučky majú spravidla vyššie zisky ako SEPS. V roku 2024 to bolo 116 mil. eur oproti 74 mil. eur. V rekordnom roku 2023 pre distribučky to bolo 310 mil. eur oproti 71 mil. eur. Nechcem otvárať tému regulácie a hodnotenia, či je výška ziskov a dividend týchto firiem adekvátna.

Chcem poukázať na ideológiu, keďže článok spochybňuje oprávnenosť vyplácania dividend pre plne štátny podnik, ale ani slovkom sa nezmieni o vyplácaní dividend pre firmy s polovičným podielom súkromného sektora. Všetky firmy pritom pôsobia ako prirodzený monopol v elektroenergetike.

Výška tarify za prevádzkovanie systému

„Napríklad tarifa za prevádzkovanie systému slúžiaca na podporu obnoviteľných zdrojov energie tvorí 20 %, zatiaľ čo v Českej republike je to iba 12%.“

Ďalšie nepresnosti sa objavili v druhej časti ankety. Na úvod sme sa mohli dočítať, že tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá slúži na podporu obnoviteľných zdrojov (a kombinovanej výroby elektriny a tepla) tvorí 20 % cien. Pri najvyššej sadzbe TPS na úrovni 15,9 €/MWh (ÚRSO, 2024) by to znamenalo, že ceny sú necelých 80 €/MWh, čo nie je pravda (forwardy na rok 2026 sú podľa PXE 10.6.2025 vo výške 106,7 €/MWh). Úroveň TPS je orientačne 10-15 % podľa toho, s akou cenou komodity počítame (dolná hodnota podľa Eurostatu - druhá polovica roku 2024, tarifa IE; horná hodnota podľa PXE).

Navyše, oproti Česku sme v lepšej situácii. Tam je príspevok na obnoviteľné zdroje 495 Kč/MWh, čiže takmer 20 €/MWh (ušetreno.cz, 2025). Nemenej dôležité je povedať, že veľkí spotrebitelia (o ktorých bola v pôvodnom článku reč) majú na Slovensku výraznú zľavu z TPS. Pri spotrebe nad 1 GWh ročne platia 11,9 €/MWh, pri spotrebe nad 100 GWh platia iba 1,95 €/MWh. Na túto zľavu sa samozrejme skladajú všetci menší spotrebitelia elektriny, ktorí platia plnú sadzbu.

Čo sú dane a čo nie sú dane

„Dane taktiež nadmerne zaťažujú energie, a to na úrovni 28 %, pritom v takom Poľsku je zdanenie podľa Eurostatu 15 %.“

Ďalej sa v texte hovorí o sadzbe dane na energie vo výške 28 %, zatiaľčo v Poľsku je to 15 %. Tu môže byť problémom definícia dane. Ako sa správne píše v prvej časti textu, línia medzi daňou, poplatkom a tarifou je v energetike veľmi úzka. Z dát Eurostatu sa javí, že s touto metodologickou výzvou bojuje aj sám Eurostat. Inak nedáva zmysel, ako sa poplatky a tarify môžu pohybovať v jednotlivých krajinách od mínus 20 % až po 35,5 % (druhá polovica roku 2024, tarifa IE).

Zdroj dát o 28 % a 15 % nie je jasný, ale je pravdepodobne nesprávny. Už len z titulu, že DPH firmy v praxi neplatia a od spotrebných daní je veľký priemysel naplno oslobodený. Aj keby sme TPS považovali za formu dane, na 28 % sa určite nedostaneme.

Len na doplnenie, podľa Eurostatu (druhá polovica roku 2024, tarifa IE) je úroveň dane (nerátajúc DPH a iné vrátiteľné dane) na úrovni 13 % na Slovensku a 36 % v Poľsku.

Kompenzácie z Envirofondu a ich pokles

„Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov taktiež klesá, zatiaľ čo v zahraničí naopak stúpa.“

V článku je ďalej kritika za kompenzácie z Envirofondu, ktoré v poslednom roku klesli. Táto informácia je nepresná z dvoch dôvodov. Po prvé, kompenzácie klesli v porovnaní s kompenzáciami na rok 2023, v tomto roku však boli zďaleka rekordné – v súčte také vysoké ako za posledných 7 rokov dokopy. Aj ich výška na rok 2024 je výrazne nad dlhodobým priemerom (Envirofond, 2025).

Druhým argumentom je počet prijímateľov. Za rok 2023 bolo prijímateľom dotácií aj Slovalco, ktoré bolo najväčším spotrebiteľom elektriny. Dlhodobo tak bolo aj najväčším prijímateľom dotácie. V priemere Slovalco zinkasovalo polovicu objemu celkovej dotácie, zatiaľ čo zvyšnú polovicu si rozdelili všetci ostatní poberatelia. Po ukončení výroby v tomto podniku sa situácia diametrálne zmenila – medzi ostatných poberateľov dotácie sa rozdelí oveľa väčší koláč. Ich situácia sa teda v tomto ohľade zlepšila.

Kompenzácie z Envirofondu, objem dotácie (mil. eur ročne)

Zdroj: Environmentálny fond

Samozrejme, neznamená to, že by priemysel nechcel viac - pri dnešným cenách elektriny je každé euro dobré. Z pohľadu kompenzácií Envirofondu je však ich situácia výrazne lepšia než v minulosti.

Kompenzácie tarify za prevádzkovanie systému

„Vláda v roku 2024 vyčlenila 40 miliónov eur na kompenzácie TPS pre energeticky náročné podniky a takáto podpora by mohla naďalej pokračovať, ale napríklad s povinnosťou zvýšiť energetickú efektívnosť.“

Posledné odporúčanie v pôvodnom texte je pre vládu - znovu zaviesť dotácie na tarifu na prevádzkovanie systému zo štátneho rozpočtu. Išlo o každoročnú dotáciu vo výške 40 mil. eur pre firmy so spotrebou nad 1 GWh ročne. Poslednýkrát bola dotácia vyplatená za rok 2022. A existuje dobrý dôvod prečo bola zrušená.

Dotácia totiž reagovala na veľmi vysokú TPS, ktorá na Slovensku bola v období 2013-2021. Neskôr však došlo k značnému poklesu. Dôvodom je napr. to, že došlo k zavedeniu multipásmovej TPS, ktorá znížila ceny TPS pre najväčších spotrebiteľov so spotrebou nad 100 GWh ročne (tí boli zároveň najväčšími poberateľmi tejto dotácie).

Výška TPS pre veľkých odberateľov (€/MWh)

Zdroj: Cenové rozhodnutia ÚRSO

Navyše, zákon a európske pravidlá štátnej pomoci neumožňujú firmám preplatiť viac ako 85 % sumy, ktoré podniky na TPS zaplatili. Inými slovami, ak firma zaplatí na TPS 100-tisíc eur, maximálna výška dotácie je 85-tisíc eur.

V dôsledku tohto pravidla a nízkych úrovní TPS sa v poslednom roku dotácie (za rok 2022) vyčerpalo iba asi päť zo 40 mil. eur (MH SR, 2025). Vzhľadom k tomu, že ceny TPS sú stále na dlhodobých minimách (najmä pre veľké firmy), situácia by nebola výrazne iná ani dnes.

Otázka tejto kompenzácie však otvára inú tému. Podobne ako mnohé iné recepty na znižovanie cien (nielen) energií má spoločného menovateľa, ktorým je štát. Inými slovami, štátny rozpočet je podľa týchto receptov spôsob ako znižovať ceny elektriny. Veď aj populárna kompenzácie TPS bola zavedená v časoch relatívneho fiškálneho pohodlia.

Je dôležité si uvedomiť, že časy sa zmenili a súčasná doba fiškálnej konsolidácie, rastúceho tlaku na investície do obrany a spomaľujúceho sa ekonomického rastu znamená, že na takéto výdavky priestor s najvyššou pravdepodobnosťou nezostane. A to sa netýka iba energetiky.

Ján Mykhalchyk Hradický
analytik

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.