Centrálne zásobovanie teplom bez lacného zdroja neprežije, tvrdí expert | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSDS
Belimo 2

Marcel Vrátný: Sústavy CZT bez lacného zdroja energie neprežijú

Hoci sú slovenské teplárne v lepšej kondícii ako české, cena tepla je tu o 20 % vyššia, vraví generálny riaditeľ MH Teplárenský holding.

Marcel Vrátný

Foto: Energie-portal.sk

Systémy centralizovaného zásobovania teplom musia dekarbonizovať výrobu a dodávku tepla a zvyšovať energetickú účinnosť. Zároveň ponúkať odberateľom prijateľnú cenu dodávky a ostať ekonomicky konkurencieschopné. Nie všetky teplárenské spoločnosti môžu tento proces zvládnuť.

O zavádzaní nových technológií v šiestich štátnych teplárňach v rámci Teplárenského holdingu, ale aj budúcnosti teplárenstva, regulačnom prostredí cenotvorby, rizikách a príležitostiach tohto biznisu hovoril na konferencii "Vykurovanie 2022" Marcel Vrátny, generálny riaditeľ MH Teplárenský holding.

V článku sa dozviete:

  • prečo niektoré systémy CZT v budúcnosti zaniknú,
  • čo si predstaviteľ štátnych teplární myslí o cenotvorbe tepla,
  • prečo považuje legislatívu za chaotickú a čo si myslí o samospotrebiteľoch v teplárenstve,
  • s akými prekážkami sa musí vysporiadať projekt geotermu v Košiciach,
  • kedy dáva zmysel využiť tepelné čerpadlá v teplárenstve a kde vidí výrobca a dodávateľ tepla potenciál pre vodík, fotovoltiku a batérie,
  • na čo upozorňuje M. Vrátny pri obnove budov.

Na Slovensku je dobre rozvinutá sústava diaľkového vykurovania. Viacerí prevádzkovatelia sa však boria s problémami. „Možno predpokladať, že tam, kde nebude vhodný zdroj biomasy, odpadového tepla alebo k dispozícii iný lacný zdroj energie, takéto sústavy v budúcnosti asi neprežijú,“ hovorí zástupca teplárenského podniku. Sústavy CZT majú podľa neho zmysel najmä vo väčších mestách, kde sa budú aj presadzovať.

Štátne teplárne sú významným dodávateľom tepla na Slovensku a chcú byť dôležitým hráčom aj v oblasti inovácií. „Vždy som veľmi sympatizoval so škandinávskym spôsobom realizácie systémov CZT, ktoré sú založené komunitne, vďaka čomu sa tam darí presadzovať progresívne technológie.“

Cena tepla je v SR vyššia o 20 % oproti ČR

M. Vrátný sa v prezentácii dotkol aj regulačného prostredia, kde sa prísne kontrolujú náklady a cenotvorba je veľmi zložitá. No teplárne to nemotivuje k úsporám, ktoré by splácali investície do modernizácie.

Podľa neho sú teplárenské spoločnosti na Slovensku v pomerne lepšej kondícii než v Česku, napriek tomu je tu ale cena tepla zhruba o 15-20 % vyššia. „Snažíme sa trochu zatlačiť na ÚRSO, aby sa nemiešali jablká s hruškami a aby sa nepriemerovala cena tým, ktorí majú zdroje aj primárne rozvody.“

Marcel Vratny

Na rozdiel od Česka je podľa neho cenotvorba na Slovensku veľmi neprehľadná. „Je veľmi namáhavé zo všetkých cenových rozhodnutí získať predstavu, akú cenu za teplo vlastne občania platia. Verím, že sa to zlepší.“

Chaotická legislatíva

Najväčším rizikom v teplárenstve je podľa Marcela Vrátného právny rámec. „Chýba kontinuita v legislatíve. Ešte sa ani nezačala implementovať jedna smernica a už vzniká ďalšia. Jeden balíček nahrádza druhý, to je úplný chaos.“  

Nová energetická legislatíva prichádza aj s konceptom samospotrebiteľa. Predstaviteľ teplárenského podniku si myslí, že sa ho trochu násilne snaží napasovať aj do teplárenstva. „Ak budú v sústave traja, štyria samospotrebitelia a ešte jeden dodávateľ tepla z CZT, kto bude vlastne zodpovedať za kvalitu dodávky a riadenie sústavy? Nebude jednoduché sústavu zregulovať.“

Problémom má byť aj častá absencia reinvestovania prostriedkov do teplárenstva. „Vlastníci, ktorí tepelné hospodárstvo prenajali a majú z toho zisk, nie vždy vracajú peniaze naspäť do modernizácie zariadení.“

Košický geoterm

Z hľadiska zavádzania nových technológií a zvyšovanie podielu OZE v dodávkach tepla je pre Teplárenský holding jedným z najdôležitejších investičných projektov geoterm v Košiciach. „Chceli by sme to dotiahnuť do úspešného konca, hoci momentálne nie sú vyriešené majetkovo-právne vzťahy. Existuje stavebné povolenie, no realizovať prívod v dĺžke 20 kilometrov cez rôzne stavebné pozemky nie je jednoduché.“

Zdrojom financovania majú byť eurofondy. Zároveň je to základný predpoklad nezvyšovania ceny tepla v Košiaciach. Problém však je, že projekt nie je súčasťou žiadnej podpornej schémy a musí sa ísť cez individuálnu notifikáciu Európskou komisiou.

„Na ministerstve hospodárstva aj životného prostredia nachádzame spriaznené postoje. Ak sa individuálna notifikácia projektu darí v iných krajinách, prečo by to nešlo aj na Slovensku?,“ myslí si Marcel Vrátný.

Tepelné čerpadlá aj vodík

 
 

Zostáva vám 28% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo

Komentár. Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo

Raz je to nová daň, inokedy dotácia. Cenové stropy sa realizujú rôznymi spôsobmi. Každý z nich ale má svoje náklady aj nezamýšľané dôsledky. Tu sú štyri príklady.

Tomáš Rajčan: Trh s elektrinou funguje, ceny odrážajú výkonovú nerovnováhu

Tomáš Rajčan: Trh s elektrinou funguje, ceny odrážajú výkonovú nerovnováhu

Zabezpečiť výkonovú rovnováhu sústavy nebude možné bez plynových elektrární, ukazuje analýza.

Kto a z čoho zaplatí „garantované“ ceny energií? Štát má iba dve možnosti

Kto a z čoho zaplatí „garantované“ ceny energií? Štát má iba dve možnosti

Miliardy eur na garantované ceny elektriny a plynu pre spotrebiteľov vláda nevyčaruje, musí ich odniekiaľ zobrať.