Cena peliet padla za dva roky o tretinu

Celosvetový dopyt po drevných peletách sa rýchlo zvyšuje. Hlavným ťahúňom trhu s peletami je rastúca spotreba a podpora kombinovanej výroby tepla a elektriny vo veľkých i menších prevádzkach.

Na druhej strane limitujúcimi faktormi sú výkyvy ceny a obmedzenosť dostupnej drevnej biomasy. K ostatným faktorom, brzdiacim rast tohto trhu, patria logistické bariéry pri doprave, konkurencia zemného plynu, uhlia a iných fosílnych palív a tiež nutnosť splnenia štandardov technickej kvality.

Štúdia Futuremarketinsights predpokladá, že trh s peletami zaznamená najvyšší rast v Európe, predstavujúcej v súčanosti takmer 80 % celosvetovej spotreby, nasledovanej USA a Južnou Kóreou.

Do roku 2020 má ročná spotreba na celom svete dosiahnuť 305 miliónov ton.

Medzi hlavných hráčov na trhu zaraďujú autori štúdie spoločnosti Corinth Wood Pellets, New England Wood Pellets, Energex, AS Graanul Invest, Nature’s Flame, Green Circle Cottondale, Weyerhaeuser, či Mitsubishi Corporation.

Drevné pelety sú vysoko komfortné palivo, ktoré sa výborne skladuje a reguluje sa ním vykurovanie. Z hľadiska komfortu sa približuje vykurovaniu zemným plynom.

Peleta je granula s priemerom 6 alebo 8 mm a dĺžkou 30-40 mm. Vyrába sa z drevnej suroviny – pilín alebo hoblín lisovaním, tzv. peletizáciou.

Zdrojovou surovinou je prírodný čistý materiál nezaťažený škodlivými látkami, po vyhorení vzniká len veľmi malé množstvo popola.

Drevné pelety sa vyrábajú pri nízkej vlhkosti, vyznačujú sa vysokou hustotou, čo umožňuje ich spaľovať s vysokou účinnosťou. Okrem iného je ich hlavnou výhodou oproti iným typom pevnej biomasy ľahkosť prepravy, skladovania a veľká energetická hustota.

Preto sa využívajú ako palivo pre vykurovanie v domácnostiach aj podnikoch, varení a produkcii elektriny.

Foto: Energie-portal.sk

Európske krajiny výrazne investovali do peliet za účelom vykurovania aj výroby elektriny. Celosvetový trh s týmto druhom paliva sa od roku 2012 zdvojnásobil, pričom európski, americkí a kanadskí výrobcovia hrajú hlavnú rolu.

“Odvetvie expandovalo viac ako iné odvetvia lesného priemyslu za ostatných päť rokov, a to pokiaľ ide o spotrebu dreva aj investované peniaze,” tvrdí Seth Walker, ekonóm pre bioenergiu organizácie RISI.

“Dovoz peliet elektrárňami v Anglicku, Belgicku a Dánsku ťahá dopyt a investície v krajinách vyrábajúcich pelety, ako sú USA, Kanada, či európske Lotyšsko, Estónsko a Portugalsko.”

Silný americký dolár však znamená, že domáci výrobcovia majú vyššie náklady ako mnohí konkurenti v Európe. Politická podpora využívania drevných peliet v priemysle má obrovský dopad na tradičné trhy v Európe, najmä v Anglicku.

No rast by sa mal spomaliť do roku 2021 a potom nastane otázka, odkiaľ vzíde dopyt v ďalšej dekáde. Záujem môže prísť z Ázie, najmä Japonska, Kórey. Významným spotrebiteľom priemyselných peliet bude aj Kanada, kde vo viacerých končiacich uhoľných elektrárňach sa začne spoluspaľovať biomasa.

Podľa FutureMetrics je veľkosť trhu s priemyselnými drevnými peletami limitovaná obmedzenými lesnými zdrojmi. Náklady na výrobu drevných peliet úzko súvisia s priemernou cenou dodanej drevnej suroviny.

Tá zase závisí od prepravných nákladov, teda predovšetkým cien pohonných hmôt. Dodávaná cena sa potom líši v závislosti od lokality, ťažby a použitej dopravnej infraštruktúry.

Cena teda kolíše najmä v závislosti od ceny paliva a dopytu po rovnakej surovine v danom regióne v okolí továrne, a tiež podľa obsahu vlhkosti spracovávaného dreva.

Graf ukazuje pokles spotovej ceny priemyselných peliet dodávaných do Amsterdamu, Rotterdamu a Anwerp. Klesajúca cena súvisí, podľa FutureMetrics, s nadbytočnými výrobnými kapacitami a do určitej miery aj s menším záujmom o vykurovanie peletami v dôsledku série teplých zím a ich využitím v priemysle.

Čiastočne za to môže aj silný dolár v porovnaní s eurom alebo britskou librou.

Optimistický scenár vývoja ceny v nasledujúcich rokoch vychádza z predpokladu, že dopyt bude rásť vďaka niekoľkým veľkým pripravovaným investíciam, pri ktorých sa bude spaľovať iba biomasa.

Rast ceny tiež podmieňuje skutočnosť, že výrobné kapacity nebudú prevyšovať dopyt a potreba vykurovania sa vráti do predchádzajúceho teplotného štandardu zím.

Analýza zdôrazňuje, že mnohé z predpokladov vývoja tak na strane dopytu ako aj ceny, sa nevyplnia. “No je pravdepodobné, že spotové ceny sa zvýšia v nasledujúcich rokoch a vrátia sa naspäť k dlhodobému priemeru okolo 165 dolárov za tonu do konca tejto dekády.”

Od vrcholu v roku 2014 klesla cena o 36 % a v súčasnosti nič, okrem pozitívnych očakávaní, nenaznačuje obrat vo vývoji.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.