INNOGY
VSDS
INNOGY

Ako funguje podpora OZE inde v EÚ? Česko a Rakúsko poskytujú dva rozdielne príklady

Obnoviteľné zdroje energie sa v Európe najčastejšie podporujú cez garantované výkupné ceny. Podpora zelenej energie tvorí v priemere 6 % koncovej ceny elektriny pre domácnosti.

podpora obnoviteľných zdrojov

Foto: Fotolia

Ako vyzerá podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) mimo Slovenska? Aj taktou otázkou sa zaoberali autori štúdie Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a ich vplyv na elektrizačnú sústavu z dielne Slovenského výboru Svetovej energetickej rady. Kolektív autorov spracoval tento materiál na podnet Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

O samotnej štúdii sme písali podrobnejšie tu, o potenciáli jednotlivých OZE na Slovensku sa dočítate viac v tomto článku. Ako ale funguje podpora zelenej energetiky v zahraničí? Aké sú jej náklady a kto ich financuje?

Podpora OZE zaťažuje priemysel viac

Podpora pre OZE podľa správy európskych energetických regulačných orgánov išla v roku 2012 v európskych štátoch celkovo na 12,6 % vyrobenej elektriny. Toto číslo sa pritom pohybovalo od 0,1 % v Nórsku po 56 % v Dánsku. V prepočte na jeden megawatt bola podpora najvyššia v Česku (194,50 eur/ MWh) a najnižšia v Estónsku (10,60 eur/ MWh).

„Vo väčšine členských štátov je podpora OZE financovaná z poplatkov za elektrinu pre odberateľov,“ píše sa v štúdii. „Znamená to, že systém podpory nemá vplyv na štátny rozpočet. To však vedie k vyšším cenám elektriny pre priemyselných spotrebiteľov a domácnosti.“

Náklady na podporu OZE podľa analýzy Európskej komisie predstavujú zhruba šesť percent priemernej ceny elektriny pre domácnosti a približne osem percent pre priemyselných veľkoodberateľov v EÚ.

Na Slovensku je podiel tarify za prevádzkovanie systému, ktorou sa podpora OZE financuje, na koncových cenách ešte podstatne väčší. Štát kvôli tomu dokonca veľkoodberateľom vypláca kompenzáciu.

„Podpora využívania OZE nákladovo efektívnym spôsobom zostáva výzvou v prostredí, kde sa náklady na technológie rýchlo menia. Nedávny trend sa odklonil od schém, kde vláda stanovuje úroveň podpory a prikláňa sa k systémom aukcií, v rámci ktorých účastníci trhu predkladajú konkurenčné ponuky,“ zhrnuli autori štúdie.

Práve aukcie zaviedla ako nový trhový princíp do slovenského sektoru OZE vlaňajšia novela zákona o podpore OZE a KVET. Ako však budú aukcie vyzerať v praxi, zatiaľ nie je jasné.

Tarify, bonusy, kvóty

Najviac využívanou formou podpory OZE v európskych krajinách je schéma garantovanej výkupnej ceny, teda tarifa za prevádzkovanie systému (angl. Feed-in-tariff, FiT). Tá poskytuje pevnú cenu za jednotku vyrobenej elektriny na pevne stanovené obdobie, čím pre investorov minimalizuje riziko spojené s vývojom na trhu s elektrinou.

Niektorí odborníci však upozorňujú, že garantované ceny síce podporili veľký rozvoj OZE v mnohých krajinách, ale často za cenu vysokých celkových nákladov na udržanie systému podpory, ktoré ani nie je možné plne predvídať. Kým štát určuje výkupnú cenu, investori rozhodujú o inštalovanom výkone a odhad celkových nákladov je problematický.

Podpora vo forme zelených bonusov (angl. Feed-in-premiums, FiP) zas poskytuje výrobcom platbu, ktorá je závislá od rozdielu cien voči trhovým cenám elektriny. „V prípade FiP závisí platba výrobcom OZE čiastočne na trhu s elektrickou energiou. To vedie k zníženiu platieb s nízkymi trhovými cenami elektriny v porovnaní s pevnými garantovanými výkupnými cenami na báze FiT,“ uvádza sa v štúdii.

V prípade povinných výkupných kvót zas vláda požaduje, aby distribútori elektriny získavali určenú fixnú časť elektriny z OZE. Ak samy dostatočný objem zelenej energie nevyrábajú, musia získať obchodovateľné certifikáty od výrobcov OZE. Kým vláda stanovuje ich množstvo, cenu určuje trh. Autori štúdie považujú tento systém vo všeobecnosti za nákladovo výhodnejší než systém garantovaných výkupných cien.

Rôzne prístupy k podpore OZE zvolili aj naši susedia, Česko a Rakúsko. Ako vyzerá podpora zelenej energie tam?

Podpora OZE v Českej republike

Legislatívu na podporu výroby energie z OZE v Českej republike zaviedli v roku 2005. Dvomi kľúčovými podpornými opatreniami boli garantované výkupné ceny (FiT) a tzv. zelené bonusy (FiP). Zatiaľ čo garantované ceny fungovali na princípe dlhodobých zmlúv o výkupe elektriny z OZE, FiP ponúkala pevnú prémiu nad trhovou cenou elektriny alebo tepla.

„V roku 2010 priaznivé trhové podmienky podporované poklesom cien solárnych panelov a veľkorysých garantovaných výkupných cien FIT pre obnoviteľnú elektrinu viedli k tomu, že sa Česká republika stala štvrtým najväčším solárnym trhom fotovoltiky v danom roku. Vláda preto považovala za potrebné prijať nápravné opatrenia pre minimalizáciu vplyvu vývoja podpornej schémy FIT na koncové ceny elektriny,“ píše sa v materiáli.

Následná revízia zákona v roku 2012 definovala prísne kritériá pre prideľovanie podporného mechanizmu FiT a podpora bola obmedzená na maximálnu inštalovanú kapacitu 100 kW s výnimkou malých vodných elektrární (až do 10 MW). V prípade fotovoltiky podporu zastropovali na maximálne 30 kW a oprávnené pre priznanie podpornej schémy FiT boli iba solárne panely umiestnené na strechách budov alebo na stenách.

Na fotovoltiku, ktorá bola uvedená do prevádzky od januára 2009 do decembra 2013 štát tiež retroaktívne uvalil dodatočné dane z príjmov vo výške 26 % z garantovaných výkupných cien FiT a vo výške 28 % zo systémov zelených bonusov FiP. Dane sa následne ešte rozšírili.

Ďalším významným zlomom bola novela zákona, podľa ktorej od roku 2014 skončila podpora nových zariadení využívajúcich OZE cez podporné mechanizmy FiT a FiP. Výnimku dostali nové zdroje využívajúce vietor, geotermálnu energiu, vodu a biomasu, ak bolo stavebné povolenie už vydané a zároveň sa zariadenia podarilo uviesť do prevádzky najneskôr 31. decembra 2015.

„Zmeny mechanizmu podpory zhoršili trhové podmienky do takej miery, že kapacita obnoviteľných zdrojov energie má klesajúci charakter a je nepravdepodobné, že by sa v strednodobom horizonte zotavila,“ zhrnuli autori štúdie.

Podpora OZE cez FiT a FiP sa financuje cez regulovaný poplatok, ktorý každoročne stanovuje Energetický regulačný úrad (ERÚ) ako súčasť koncovej ceny elektriny. Po náraste cien elektriny v roku 2013 sa časť nákladov uhradila zo štátneho rozpočtu.

Štátna kasa financuje taktiež investičnú podporu na výrobu energie z OZE. Medzi fiškálne opatrenia v sektore OZE patria výnimky z dane z príjmov, daňové odpisy či výnimky z dane z majetku.

„Vláda predpokladá, že celková výroba elektriny z obnoviteľných a druhotných zdrojov energie bude naďalej rásť medzi rokmi 2010 a 2040 a to aj napriek zrušeniu podporných mechanizmov,“ uzavreli autori štúdie. Kým potenciál vodných elektrární sa po viac ako storočí rozvoja už značne vyčerpal, potenciál pre bioplyn, biomasu a solárnu energetiku je stále veľký.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

EÚ spúšťa totálnu zelenú ofenzívu štýlom “all-in”

EÚ spúšťa totálnu zelenú ofenzívu štýlom “all-in”

Na najbližšom summite EÚ sa bude opäť hľadať dohoda na uhlíkovej neutralite. Náklady na opatrenia sa odhadujú na stovky miliárd eur ročne.

Posilnenie využívania plytkej geotermálnej energie pre čisté dodávky tepla a chladu v mestách

Posilnenie využívania plytkej geotermálnej energie pre čisté dodávky tepla a chladu v mestách

Plytká geotermálna energia predstavuje stále viac využívanú, energeticky nezávislú a čistú technológiu na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.

Komentár. Klimatická núdza je hlúposť roka

Komentár. Klimatická núdza je hlúposť roka

Európsky parlament hlasoval o tom, či sú klimatické problémy.