Palivá zdraželi, ale voči mzdám zostávajú výrazne dostupnejšie než v minulosti. Prečo teda vláda siaha po regulácii práve teraz?
Vláda Roberta Fica sa rozhodla reagovať na rast cien pohonných hmôt reguláciou. Premiér po rokovaní vlády 23. septembra oznámil, že od 1. októbra má byť maximálna maloobchodná marža pri predaji pohonných hmôt obmedzená na desať centov za liter. Opatrenie sa má každý mesiac prehodnocovať. Samotný Robert Fico pritom pripustil, že regulácia rast cien nezastaví, podľa neho má byť „brzdou“ pre predajcov.
Dôvod na politickú pozornosť je zrejmý. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR stál v 37. týždni tohto roka liter benzínu 95 v priemere 1,808 eura a liter nafty 1,924 eura. Benzín bol medziročne drahší o 17,1 percenta, nafta o 31,9 percenta.
Lenže nominálna cena jedného litra odpovedá iba na časť otázky. Ak chceme vedieť, či sú dnešné palivá pre domácnosti skutočne mimoriadne drahé, treba sa pozrieť aj na to, koľko ľudia zarábajú. A vtedy sa obraz zásadne zmení.
Nádrž kedysi zhltla dvojnásobný podiel mzdy
Pri porovnaní sme vychádzali z mesačných cien pohonných látok Štatistického úradu SR a zo štatistík štruktúry miezd. Namiesto priemernej mzdy používame medián – teda mzdu človeka presne uprostred mzdového rozdelenia. Medián menej skresľujú veľmi vysoké príjmy malej skupiny zamestnancov. ŠÚ SR vydáva údaje o štruktúre miezd v samostatných ročných publikáciách; publikácie za jednotlivé roky sú dostupné v jeho databáze nákladov práce.
Výsledok je pomerne jednoznačný. V lete 2008, počas prvej Ficovej vlády, dosahovala priemerná mesačná cena nafty približne 1,49 eura za liter. Medián hrubej mesačnej mzdy na Slovensku bol 609,04 eura. Päťdesiat litrov nafty vtedy predstavovalo približne 12,2 percenta mediánovej hrubej mesačnej mzdy. Pri benzíne išlo približne o 11,3 percenta.
Dnes je situácia napriek vyššej nominálnej cenovke výrazne priaznivejšia. Najnovší dostupný medián z Informačného systému o cene práce za prvý štvrťrok 2026 uvádza TREXIMA vo výške 1 571 eur. Pri aktuálnej priemernej cene 1,808 eura za benzín a 1,924 eura za naftu predstavuje 50-litrová nádrž približne 5,8 percenta mediánovej mzdy pri benzíne a 6,1 percenta pri nafte.
Inak povedané: nafta bola v roku 2008 voči mediánovej mzde približne dvakrát drahšia ako dnes. A práve rok 2008 je pre dnešnú debatu mimoriadne zaujímavý.
Keď bola nafta oveľa drahšia, opozícia chcela nižšiu daň
V máji 2008 predložili opoziční poslanci SDKÚ Ivan Mikloš a Ivan Štefanec návrh na zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja. Parlament ho 19. júna odmietol a rozhodol, že v rokovaní o novele nebude pokračovať.
chceli predkladatelia znížiť spotrebnú daň z benzínu o 90 halierov na liter a z nafty o 1,80 koruny.
Zaujímavý bol aj politický kontext: podľa dobovej správy agentúry SITA, ktorú publikovala Pravda, išlo o návrh podobný tomu, ktorý Robert Fico presadzoval, keď bol ešte v opozícii voči Dzurindovej vláde. Po nástupe do vlády však zníženie spotrebnej dane pri cenovom vrchole roku 2008 nepresadil.
O necelý rok neskôr svoj postoj vysvetlil pozoruhodne argumentom, ktorý by sa dal označiť za učebnicovú rozpočtovú opatrnosť.
V Hodine otázok v Národnej rade 23. apríla 2009 Robert Fico reagoval na opozičné návrhy znižovať dane vrátane spotrebných daní z pohonných hmôt. Upozorňoval, že zníženie dane z nafty by podľa jeho prepočtu spôsobilo výpadok približne štyri miliardy korún. Zároveň povedal, že nižšiu spotrebnú daň je pripravený presadzovať iba vtedy, ak niekto ukáže, ako sa výpadok nahradí v štátnom rozpočte.
Argument bol jasný: lacnejšie palivo nie je zadarmo. Ak štát zníži daň, musí buď znížiť iné výdavky, zvýšiť iný príjem, alebo zväčšiť deficit. Je pritom pozoruhodné, že v tom čase boli pohonné hmoty z hľadiska kúpnej sily obyvateľstva oveľa drahšie než dnes.
O rok neskôr Fico daň predsa len znížil
Príbeh nekončí, má zaujímavé zvraty. Vo februári 2010 prvá Ficova vláda spotrebnú daň z motorovej nafty napokon výrazne znížila – o 23,5 percenta. Lenže prišlo to v čase, keď už bola relatívna cenová záťaž nafty nižšia než počas vrcholu roku 2008.
Dôvod zásahu však bol iný. Inštitút finančnej politiky neskôr vysvetlil, že opatrenie malo predovšetkým obmedziť tankovanie slovenských dopravcov v zahraničí a zároveň bolo vnímané ako kompenzácia autodopravcom za náklady spojené so zavedením elektronického mýta.
Zostáva vám 48% na dočítanie↓
Článok odomykáme. Dočítať si ho môžete zdarma cez bezplatné užívateľské konto.
Ak ešte nemáte vytvorené bezplatné užívateľské konto, môžete sa zaregistrovať kliknutím na tlačidlo nižšie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.