Ministerka hospodárstva má pred sebou dve ťažko splniteľné zadania.
Nová ministerka hospodárstva krátko po vymenovaní označila za svoju prvú veľkú úlohu riešenie budúcoročných cien energií pre domácnosti.
„Našou prvou a zatiaľ najväčšou prioritou sú najmä budúce ceny energií. Preto hneď po oboznámení sa s rezortom a jeho agendou budem iniciovať stretnutia so zástupcami dodávateľov energií, distribútorov energií a slovenským regulátorom, ktoré považujem za nevyhnutné na to, aby sme dokázali zabezpečiť prijateľné ceny energií na blížiace sa obdobie roku 2024,“ hovorí v tlačovej správe, ktorou ministerstvo minulý týždeň oznamovalo personálnu výmenu vo svojom čele.
Za normálnych čias by rezort hospodárstva s cenotvorbou v sieťových odvetviach nemal veľa do činenia, také časy ale nežijeme a vláda má od minulého roka v rukách nástroj tzv. krízovej regulácie. A teda možnosť priamo určiť ceny energií nariadením. Hoci legislatívne inštrumentárium dedí po svojich predchodcoch hotové, nová ministerka správne konštatuje, že času nebude nazvyš.
V prípade elektriny už síce je dohodnutá zmluva s elektrárňami aj prijatý VHZ, ale zostáva dotiahnuť technikálie, pričom cenové konania zohľadňujúce zlacnenú elektrinu ÚRSO ešte len rozbehne. Pri plyne nie je zatiaľ jasné vôbec nič a ak chce vláda regulované ceny „prebiť“ zastropovaním cez krízovú reguláciu, v najbližších týždňoch musí vymyslieť ako, v akom rozsahu a s akým finančným krytím. O teple z CZT - ktoré je pre nemálo domácnosti najväčším energetických výdajom - platí to isté.
Časový tlak je však stále len nepríjemnou okolnosťou oproti gigantickej výzve, ktorou pre pani ministerku bude doručiť programový sľub svojej strany. Tá pred voľbami oblepila krajinu s podobizňou svojho lídra a sloganom, ktorý hlásal „lacnejšie energie.“ Nie „nižšie ako regulované,“ ani „stabilné“ ani „pomaly rastúce.“ Ceny energií sľúbili nižšie. V situácii, kedy slovenské domácnosti platia jedny z najnižších cien v EÚ, to bude extrémne náročná a zároveň bizarná misia.
Ak čitateľ pristane na hru, že politici budú robiť to, čo sľubovali v predvolebnom zápase, na novú ministerku čaká ešte jedno neľahké zadanie. Prísľubom, ktorý jej strana opakovane prízvukovala, je „silný štát,“ čo tvorcovia straníckeho programu v energetike preložili do slov „zásadné posilnenie vplyvu štátu v strategických energetických podnikoch.“ Pokiaľ i dáme na bok otázku, odkiaľ štát vezme stámilióny či miliardy eur na takéto dobrodružstvá, komplikáciou pri doručovaní tohto sľubu bude, že priestoru na posilňovanie štátu v energetike už nezostáva veľa.
Štát je dnes 100-percentným vlastníkom najväčšieho dodávateľa energií a väčšinovým majiteľom ďalších troch dominantných. Vlastní tiež majoritný podiel v distribučných spoločnostiach, v prepravcovi i skladovateľovi plynu. Prenosovú sústavu a organizátora trhu s elektrinou ovláda kompletne. V spoločnosti, ktorá je najväčším výrobcom elektriny, má tretinový balík akcií. Štát je veľmi silný v energetike už dnes.
Či už nové vedenie rezortu vykľučkuje z týchto krkolomných sľubov tak alebo onak, reálnych úloh, ktoré ministerstvo čakajú, nebude málo. Do leta 2024 treba zaktualizovať INECP, pomedzi to sa zrejme začne diať reforma trhu s elektrinou a bude treba chystať transpozíciu revidovej smernice o OZE. A to je len krátky výpočet „technicko-legislatívnych“ úloh. Strategicky bude ministerstvo stáť aj pred ďalekosiahlymi rozhodnutiami, ktoré sa dotknú budúcej zdrojovej primeranosti či podoby a tempa dekarbonizácie. A geopoliticky aj pred bezpečnostnými otázkami.
Úloh môže byť toľko, až sa z nich jednému zamotá hlava. Napĺňanie krkolomných sľubov spred volieb napokon môže byť príjemným východiskom: neotravujte, tu sme pri zlacňovaní energií, dajte pokoj, tu sme pri posilňovaní štátu.
Radovan Potočár
šéfredaktor Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.