Čo vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu o G-komponente?

G-komponent je poplatok, ktorý je výrobca elektriny povinný vyplácať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy za prístup do distribučnej sústavy, resp. za rezerváciu výkonu výrobcu elektriny.

Tento poplatok bol zavedený vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej „Vyhláška“), ktorá ho upravuje v ustanovení § 26 ods. 23 a nasl. Vyhlášky.

Konanie bolo iniciované návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v marci 2014, ktorým navrhovali, aby Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a § 29 ods. 13 Vyhlášky.

Ústavný súd však nevyhovel návrhu poslancov v celom rozsahu a vyhlásil za protiústavnú iba časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky, a to konkrétne hrubým písmom vyznačenú časť: „Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.“

G-komponent ostáva v platnosti

V praxi to znamená, že G-komponent ako taký nie je v rozpore s Ústavou a je naďalej súčasťou nášho právneho poriadku. Je však protiústavný vo vzťahu k výrobcom elektriny, ktorí neuzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

V danej súvislosti však treba uviesť, že rozhodnutie Ústavného súdu vyvoláva určité otázky ohľadom zániku povinnosti platiť G-komponent zo strany týchto výrobcov, keďže Ústavný súd ponechal v platnosti celú prvú vetu ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky, v ktorej sa uvádza, že G-komponent je povinný platiť každý výrobca, ktorý je pripojený do sústavy (teda nielen ten, ktorý uzatvoril zmluvu o prístupe do sústavy).

V tejto súvislosti si bude potrebné počkať na písomné vyhotovenie rozhodnutia, v rámci ktorého by sa mal Ústavný súd s danou otázkou vysporiadať.

Víťazom výrobca bez zmluvy

Rozhodnutie Ústavného súdu má zásadný význam pre každého výrobcu elektriny, ktorý G-komponent vyplácal a zároveň nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s regionálnou distribučnou spoločnosťou.

Uvedené rozhodnutie však môže byť relevantné aj pre tých výrobcov elektriny, ktorí síce zmluvu s distribučnou spoločnosťou uzatvorili, ale reálne prístup do distribučnej siete nepotrebujú. A to najmä z hľadiska ukončenia predmetnej zmluvy, prípadne napadnutia jej platnosti.

Vrátenie peňazí

Bude zaujímavé si počkať na reakcie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej „ÚRSO“) a jednotlivých distribučných spoločností. Dňom vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratí príslušná časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky účinnosť, a ak ÚRSO nedá predmetné ustanovenie do šiestich mesiacov do súladu s Ústavou, aj platnosť.

V prípade, ak zo strany regionálnych distribučných spoločností nedôjde k dobrovoľnému vráteniu zaplateného G-komponentu a ÚRSO ostane podobne ako pri kauze doplatok pasívny, výrobcom elektriny pravdepodobne neostane nič iné, než sa obrátiť na všeobecné súdy a domáhať sa jeho vrátenia súdnou cestou.

Mgr. Mária Sadloňová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.
(medzititulky a bold: redakcia)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.