ÚRSO predstavil návrh novej regulačnej politiky, zasypali ho stovky pripomienok

Regulačnú činnosť v posledných rokoch je treba vnímať ako úspech a slovenský energetický trh zatiaľ určite nie je pripravený na dereguláciu. Aj to tvrdí ÚRSO v návrhu regulačnej politiky na najbližších päť rokov. Rovných sedemdesiat strán textu, neustále sa opakujúce frázy, neprehľadné spracovanie a načasovanie pripomienkového konania na vianočné sviatky dotknutým subjektom preštudovanie dokumentu určite neuľahčilo.

S dereguláciou ÚRSO nepočíta

V predloženom návrhu úrad konštatuje, že s požiadavkou na dereguláciu cien sa síce stretáva zo strany účastníkov trhu i lobistov, no v najbližších piatich rokoch na ňu trh nebude pripravený.

Požiadavky na dereguláciu podľa názoru ÚRSO predbiehajú udalosti a možnosti tvoriaceho sa jednotného európskeho trhu. Nadchádzajúce päťročné regulačné obdobie by malo pre dereguláciu vytvoriť podmienky.

"Regulačná rada sa vôbec nebráni snahám o zrušenie regulácie na plne liberalizovanom trhu. Považuje však za potrebné urobiť to v pravý čas. Práve nadchádzajúce regulačné obdobie má byť tým faktorom, ktoré na úplnú dereguláciu cien energie vytýči ciele a pripraví podmienky. Tieto ciele a podmienky na ich dosiahnutie ponúka predkladaná regulačná politika," uvádza ÚRSO na margo predkladaného návrhu.

Trh podľa ÚRSO fungovať nebude

Doterajší vývoj totiž podľa úradu preukázal, že regulované subjekty dobrovoľne nereagujú na pokles cien na trhoch a zníženie cien elektriny, plynu či tepla prinášali až zásahy ÚRSO.

Vývoj na trhu navyše podľa úradu „nepreukázal takú mieru vyspelosti účastníkov trhu, ktorá by eliminovala pokušenie dominantných dodávateľov na zneužitie svojho postavenia na úkor odberateľov.

V prípade zrušenia regulácie by sme preto podľa ÚRSO boli okamžite svedkami "nekontrolovateľného rastu cien".

"V súčasnosti, v čase pretrvávajúcej hospodárskej a ekonomickej krízy, reči o neviditeľnej ruke trhu, ktorá vyrieši všetky problémy, už Európanom neimponujú," dopĺňa úradný dokument svoju argumentáciu filozofickou úvahou.

Návrh stanovuje desiatky priorít

Aké konkrétne zmeny návrh úradu prináša? V jednotlivých odvetviach si úrad stanovuje celý rad priorít a cieľov, v prípade elektroenergetiky, plynárenstva i teplárenstva je to až okolo 30 bodov, ktoré sú formulované skôr vágne než konkrétne a zrozumiteľne.

V legislatívnej oblasti v rámci jednotlivých sektorov medzi nové priority ÚRSO zaraďuje napríklad "sústavné sledovanie a vyhodnocovanie vplyvu všetkých regulovaných cien na všetkých účastníkov trhu", či „dosiahnutie správneho vnímania regulácie“.

K tomuto cieľu sa chce úrad priblížiť prísnym oddelením regulácie sieťových služieb a dodávky.

Podpora OZE cez TPS ma postupne skončiť

V časti venujúcej sa elektroenergetike ÚRSO zdôrazňuje, že podľa neho nesprávnou a nedostatočne pripravenou privatizáciou energetického sektora ceny elektriny na Slovensku pre konečných spotrebiteľov neúmerne vzrástli.

Úrad preto v rámci svojich 29 priorít v tejto oblasti plánuje "sledovať pohyby cien elektriny na trhu (burze) a reagovať na ne okamžite požiadavkou na zmenu dodávateľa, ktorý ich nezohľadní vo svojich ponukách pri súčasnom zabránení špekulatívnych praktík".

Čo sa týka výroby elektriny z OZE, podľa ÚRSO má pokračovať dohľad regulátora nad už zavedeným systémom stanovovania tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Pre zdroje uvedené do prevádzky po roku 2017 však úrad plánuje zmeniť systém podpory a mechanizmus finančných tokov.

Aby mohol byť tento mechanizmus zmenený, ÚRSO uvádza, že bude potrebné vytvoriť podmienky na zriadenie jednotného výkupcu elektriny z OZE/KVET, zaviesť pre dodávateľov povinnosť ponúkať vo svojich produktoch podiel takto vyrobenej elektriny úradom určený, ako aj vytvoriť trh s kapacitami a podporovať možnosti distribuovanej výroby.

Sieťové poplatky majú klesať

"Nielen slovenským, ale celoeurópskym problémom sú dopady cien energie, hlavne elektriny, na priemyselných odberateľov. Úrad sa v tejto oblasti zameral sa objektivizáciu sieťových poplatkov a taríf. Ich pokles nie je síce markantný, ale zatiaľ vzhľadom na historické dedičstvo sietí maximálne možný," uvádza ÚRSO v návrhu.

V tejto súvislosti materiál poukazuje na to, že úrad už v súčasnosti odhaľuje rezervy v hospodárení prevádzkovateľov sietí a ordinuje im opatrenia, ktoré majú dopad na ich permanentné znižovanie. Postupná realizácia jednotnej tarifnej štruktúry za distribúciu v rámci celej SR bude podľa úradu ústretovým krokom voči priemyselným podnikateľom.

"Stabilizácia a pokles cien energie, ktoré je možno pozorovať za posledné štyri roky, sú podstatným výsledkom ofenzívnych postupov úradu s cieľom zvýšenia bezpečnosti dodávok energie," vysvetľuje materiál čitateľom. Tarifu za prevádzkovanie systému pritom ÚRSO zvyšoval opakovane, naposledy od začiatku tohto roku.

Plyn: neliberalizovať, ale chrániť

Na liberalizáciu podľa ÚRSO rozhodne nie je pripravený ani sektor plynárenstva. Návrh regulačnej politiky uvádza, že "podobne ako v elektroenergetike tak aj v plynárenstve sú hlavnými bariérami úplne otvoreného trhu predovšetkým nízka úroveň energetického prehľadu ako aj slabá informovanosť odberateľov plynu, hlavne v segmente domácností."

Najväčšia časť domácností podľa regulátora využíva plyn len na varenie s maximálnym odobratým množstvom plynu 2.110 kWh, čo odberateľov dostatočne nemotivuje k zmene dodávateľa.

Spolu s malými podnikmi podľa ÚRSO domácnosti predstavujú najzraniteľnejšiu časť na trhu a asymetriu ich postavenia dokáže vyvažovať jedine aktívny regulátor.

V prípade plynárenských podnikov preto ÚRSO plánuje nenechať nič na náhodu - bude "kontrolovať efektivitu ich investícii", "kontrolovať využívanie majetku" a zároveň "vhodnými prostriedkami stimulovať k plneniu štandardov kvality".

Okrem toho však materiál spomína i ochranu hospodárskej súťaže a odbúravanie bariér pre nových dodávateľov vstupujúcich na trh.

V teplárenstve konkurencia nie je

O liberálnom trhu nemôže byť podľa ÚRSO v prípade tepelnej energetiky nemôže ani reči, súťaž medzi dodávateľmi absentuje. Jedinou konkurenciou v tomto sektore je výstavba individuálnych zdrojov tepla, ktorá bola navyše novou legislatívou de facto znemožnená, keďže odpojenie od CZT musí odberateľom povoliť dodávateľ. Regulácia cien tepla je preto podľa ÚRSO nevyhnutná.

Úrad okrem samotnej regulácie navyše plánuje "stanoviť optimálne pravidlá na zamedzenie neuvážených investícií s negatívnym dopadom na odberateľov tepla" a vo svojich prioritách má taktiež pozorné sledovanie nákladov regulovaných firiem.

Ako to chce úrad dosiahnuť v praxi, návrh nekonkretizuje.

Zverejňovať svoje výpočty ÚRSO neplánuje

Hoci o "sledovaní vyhodnocovaní skutočných nákladov" či "posudzovaní vynaložených nákladov" hovorí ÚRSO vo všetkých regulovaných oblastiach, zverejňovať podklady, z ktorých vychádza v záujme zvyšovania transparentnosti neplánuje na rozdiel od českého regulátora ani v novom regulačnom období.

Odborná verejnosť pritom regulačnú prax ÚRSO často kritizuje. Samotné regulované subjekty však zverejňovaniu svojich nákladov naklonené nie sú.

K regulácii trhu s energiami na Slovensku je okrem subjektov na slovenskom energetickom trhu kritická i Európska komisia. Tá vo svojej poslednej Správe o krajine, Slovensko 2015 uviedla, že " v oblasti transparentnosti regulačného rámca a analýzy determinantov vysokých sieťových sadzieb za elektrinu sa nepokročilo.

V dôsledku politiky obchodného tajomstva sa na Slovensku vo všeobecnosti nezverejňuje hospodárske posúdenie regulačných rozhodnutí ani námietky, ktoré vzniesli osoby ovplyvnené regulačným rozhodnutím."

Úrad v návrhu i na ďalšie regulačné obdobie počíta s metódou "price cap", teda stanovovaním maximálnej ceny. To sa viacerým regulovaným subjektom nepáči a ÚRSO vyčítajú netransparentnosť.

"Navrhovaná metóda priameho určenia maximálnej ceny je najmenej transparentná a v nesúlade s metódami používanými pre regulované subjekty prevádzkujúce infraštruktúru či už v plyne alebo v elektrine," tvrdí v jednej zo svojich pripomienok RWE Gas Slovensko.

Takmer 500 pripomienok. Počas Vianoc

Výhrady k návrhu regulačnej politiky pre roky 2017 - 2021 doručilo dovedna 22 subjektov. Spomedzi vládnych rezortov to boli ministerstvá financií, životného prostredia a zdravotníctva, rezort hospodárstva nevzniesol nijaké pripomienky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.