Regulačné úrady v Európe fungujú rôzne. ÚRSO zmenu metodiky neplánuje

Zámerom EÚ je vytvoriť jednotný energetický trh, pričom pre regulátorov v EÚ už dnes platí spoločná európska legislatíva, napríklad smernica o pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, elektrinou alebo o podpore využívania OZE.

Regulačné orgány sa združujú v medzinárodných organizáciách ako Council of European Energy Regulators či European Regulators Group fo Electricity and Gas a svoje aktivity do istej miery koordinujú.

"Strategické záležitosti konzultujeme, samozrejme, so zahraničnými kolegami, či už v rámci medzinárodných organizácii alebo na pôde V4, prípadne priamo s jednotlivými zahraničnými partnermi. Pani predsedníčka bola niekoľkokrát aj u federálneho regulátora v Spojených štátoch.

Samotné cenové rozhodnutia však spracovávame na základe českej legislatívy a dát od regulovaných subjektov, ktoré si sami kontrolujeme," uviedol pre Energie-portal Jiří Chvoja, hovorca českého Energetického regulačného úradu.

"Price cap" vs. "revenue cap"

Slovenský regulačný úrad sa však od českého regulátora odlišuje pôsobnosťou i metódou regulácie. Európska komisia v súčasnosti podporuje najmä motivačné (resp. stimulačné) metódy regulácie, kam patrí tzv. price cap a tzv. revenue cap. Tieto dve metódy majú regulované subjekty motivovať k vyššej efektivite a v Európe dnes nahrádzajú staršie prístupy.

• Metóda "price cap" - využíva ju slovenský ÚRSO, ale i regulátori v Maďarsku, Poľsku, v pobaltských štátoch, vo Veľkej Británii či Dánsku. Pri použití tejto metódy regulátor stanovuje cenovú hladinu za jednotku na dlhšie časové obdobie. Vďaka tomu si distribučné spoločnosti môžu ponechať zisk, ktorý dosiahnu vďaka zvýšeniu efektivity a zníženiu nákladov. Výhodou je stabilita cien, no spoločnosti môžu usilovať o maximalizáciu množstva predanej energie za garantované ceny a tým zvyšovať svoje tržby, čo však môže poviesť k neefektívnemu zvyšovaniu spotreby.

• Metóda "revenue cap" využívajú ju napríklad regulačné orgány v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, či Írsku. Pri tejto metóde regulátor stanovuje na začiatku regulačného obdobia jednotlivé parametre, ktoré každoročne reviduje a z ktorých potom vypočítava maximálne povolené výnosy pre regulované subjekty. Cenový strop teda vzniká automaticky na základe spotreby a výhodou je adaptačná schopnosť tohto mechanizmu na zmeny v jednotlivých parametroch (ako napr. vstupné ceny) v priebehu času.

ÚRSO si za metodikou stojí

Slovenský regulátor plánuje metódu "price cap", ktorú využíva v období 2012 - 2016, používať aj naďalej. "Metóda „price cap“ zostáva dominantnou metódou aj v nasledujúcom regulačnom období, pretože priniesla pozitívne výsledky. Na regulované subjekty má stimulujúci vplyv, umožňuje im vytvárať dostatok disponibilných finančných zdrojov, vytvára priestor pre uplatňovanie konkurencie a zvyšuje úroveň ochrany spotrebiteľov," uviedol hovorca úradu Miroslav Lupták.

ÚRSO túto metódu zároveň modifikoval tak, aby takto dosiahnuté disponibilné zdroje tvorené ziskom a odpismi boli prednostne použité vo forme investícií do rozvoja sústav a sietí na zabezpečenie dlhodobej prevádzky schopnosti sústav a sietí. Dôvodom prečo túto metódu úrad preferuje je podľa slov jeho hovorcu i stabilita cien, ktorá nepodlieha krátkodobým konjukturálnym výkyvom. "Metóda „revenue cap“ má určité špecifiká, ktoré nepredstavujú pre trh na Slovensku s jeho poprivatizačným dedičstvom stimuláciu," doplnil.

Pôsobnosť regulátorov sa líši

To, že regulačný úrad má vo svojej pôsobnosti tak ako ÚRSO na Slovensku elektroenergetiku, plynárenstvo i teplárenstvo, nie je v Európe pravidlom a pôsobnosť regulátorov býva spravidla užšia. Vo Švajčiarsku, kde regulačný úrad donedávna neexistoval vôbec, spadá do jeho kompetencii iba oblasť elektrickej energie. Pôsobnosť nemeckého regulátora však na rozdiel od Slovenska zahŕňa i železničnú dopravu, telekomunikácie, či poštové služby.

Pôsobnosť a právomoci slovenského regulátora upravuje Zákon č. 250/2012 (aktuálne novelizované znenie si môžete stiahnuť tu) o regulácii v sieťových odvetviach. Okrem toho zákon upravuje povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Zákonu sme sa venovali v samostatnom článku.

Do rozhodnutí ÚRSO verejnosť celkom nevidí

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.