Na písanie o negatívnych dopadoch podpory obnoviteľných
zdrojov energie som spotreboval nejeden elektrón. Prakticky výhradne
sa však jednalo o poukazovanie na ich mimoriadnu finančnú
náročnosť (hradenú z peňazí nás všetkých), prípadne
o neefektívnosť ich využitia z pohľadu znižovania
emisií. Teraz do kritiky pribudne aj ďalší faktor – ekológia.
Zasvätení začínajú tušiť – nehovoríme samozrejme o ničom
inom, ako o pomyselnom vrchole neefektívnosti dotačnej
politiky obnoviteľných zdrojov energie: malých vodných
elektrárňach (MVE).
Ešte Radičovej vláda v roku 2011 vypracovala Koncepciu
využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku
2030 (KVHPVT). Tá sa ako červená niť odvtedy tiahne
oficiálnou energetickou politikou SR, vrátane tej najčerstvejšej,
schválenej na jeseň 2014. Na prelome rokov 2014/2015 bola schválená
jej Aktualizácia
(AKVHPVT), ktorá len mierne pozmenila niektoré čísla pôvodného
dokumentu.
Jadrom AKVHPVT je plán dosiahnuť výrobu 850 GWh elektriny
z MVE do roku 2030. Identifikuje 343 nevyužitých profilov
pre MVE a 4 pre bežné („veľké“) vodné elektrárne
(VE).
Tak moment! Výstavba 343 malých vodných elektrární na
Slovensku? Krajine so 180 vodnými tokmi, na ktorých už
dnes stojí 21 VE a 212 MVE? To znie podozrivo. Ale profil
ešte automaticky neznamená elektráreň, znamená to, že len
existuje miesto, kde sa elektráreň postaviť dá.
Tu
prichádza druhý vtip. V roku 2013 vyrobilo 238 zapojených
MVE 347 GWh elektrickej energie (zdroj: AKVHPVT – čísla sa
s predošlým údajom o počte MVE rozchádzajú, pretože
ten prvý pochádza od ÚRSO a ráta len MVE s garantovanou
cenou). To je priemerná výroba 1,46 GWh na jednu elektráreň.
AKVHPVT pri ostávajúcich voľných profiloch odhaduje ich
potenciál na 732 GWh, čo dáva o niečo vyšší priemer
2,13 GWh na jednu elektráreň (hoci je tu zaujímavá otázka,
prečo si investori doteraz vyberali profily s nižším
potenciálom?). Ak teda chce Slovensko dosiahnuť nárast výroby na
850 GWh, bude sa musieť postaviť ešte zhruba 235 MVE.
Len na Hrone by ich mohlo vyrásť
viac ako 30.
A tu sa dostávame k spomínanej ekológii. MVE síce
nevyžaduje „klasický“ priehradný múr a umelé jazero (na
rozdiel od Slatinky), no aj tak vyžadujú pomerne rozsiahle úpravy
brehov, výstavbu zdrže, príjazdových komunikácií, elektrického
vedenia a podobne.
Ako to vyzerá, sa niektorí z vás mohli pred pár týždňami
presvedčiť na rieke Poprad, kde sa kvôli výstavbe MVE
zabetónovalo
koryto rieky. Na internete môžete nájsť povolanejších
autorov ako som ja, píšucich o dopade
na život v rieke a jej
okolí (vrátane takých efektov, ako je napr. nárast spodnej
vody a zatápanie pivníc, či pozemkov), či na turizmus
(spomalenie toku, nutnosť často prenášať lode).
Tu prichádza posledné dejstvo. Z pohľadu energetiky je
výstavba MVE úplne zbytočná a z pohľadu ekonómie extrémne
drahá. Spomínaných 850 GWh elektriny predstavuje ani nie 3 %
dnešnej spotreby elektriny.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.