Zelenou proti prírode

Zasvätení začínajú tušiť – nehovoríme samozrejme o ničom inom, ako o pomyselnom vrchole neefektívnosti dotačnej politiky obnoviteľných zdrojov energie: malých vodných elektrárňach (MVE).

Ešte Radičovej vláda v roku 2011 vypracovala Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (KVHPVT). Tá sa ako červená niť odvtedy tiahne oficiálnou energetickou politikou SR, vrátane tej najčerstvejšej, schválenej na jeseň 2014. Na prelome rokov 2014/2015 bola schválená jej Aktualizácia (AKVHPVT), ktorá len mierne pozmenila niektoré čísla pôvodného dokumentu.

Jadrom AKVHPVT je plán dosiahnuť výrobu 850 GWh elektriny z MVE do roku 2030. Identifikuje 343 nevyužitých profilov pre MVE a 4 pre bežné („veľké“) vodné elektrárne (VE).

Tak moment! Výstavba 343 malých vodných elektrární na Slovensku? Krajine so 180 vodnými tokmi, na ktorých už dnes stojí 21 VE a 212 MVE? To znie podozrivo. Ale profil ešte automaticky neznamená elektráreň, znamená to, že len existuje miesto, kde sa elektráreň postaviť dá.

Tu prichádza druhý vtip. V roku 2013 vyrobilo 238 zapojených MVE 347 GWh elektrickej energie (zdroj: AKVHPVT – čísla sa s predošlým údajom o počte MVE rozchádzajú, pretože ten prvý pochádza od ÚRSO a ráta len MVE s garantovanou cenou). To je priemerná výroba 1,46 GWh na jednu elektráreň.

AKVHPVT pri ostávajúcich voľných profiloch odhaduje ich potenciál na 732 GWh, čo dáva o niečo vyšší priemer 2,13 GWh na jednu elektráreň (hoci je tu zaujímavá otázka, prečo si investori doteraz vyberali profily s nižším potenciálom?). Ak teda chce Slovensko dosiahnuť nárast výroby na 850 GWh, bude sa musieť postaviť ešte zhruba 235 MVE. Len na Hrone by ich mohlo vyrásť viac ako 30.

A tu sa dostávame k spomínanej ekológii. MVE síce nevyžaduje „klasický“ priehradný múr a umelé jazero (na rozdiel od Slatinky), no aj tak vyžadujú pomerne rozsiahle úpravy brehov, výstavbu zdrže, príjazdových komunikácií, elektrického vedenia a podobne.

Ako to vyzerá, sa niektorí z vás mohli pred pár týždňami presvedčiť na rieke Poprad, kde sa kvôli výstavbe MVE zabetónovalo koryto rieky. Na internete môžete nájsť povolanejších autorov ako som ja, píšucich o dopade na život v rieke a jej okolí (vrátane takých efektov, ako je napr. nárast spodnej vody a zatápanie pivníc, či pozemkov), či na turizmus (spomalenie toku, nutnosť často prenášať lode).

Tu prichádza posledné dejstvo. Z pohľadu energetiky je výstavba MVE úplne zbytočná a z pohľadu ekonómie extrémne drahá. Spomínaných 850 GWh elektriny predstavuje ani nie 3 % dnešnej spotreby elektriny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.