Zanedbaná hydraulická regulácia spôsobuje vyššiu spotrebu energie

Novopostavená bytovka ešte nemusí byť energeticky úspornejšia ako starý panelový dom zo 60. rokov. Dokumentuje to príklad z Bratislavy. Bytový dom postavený v roku 2009 minie ročne teplo na vykurovanie vo výške 90 kWh/m2. Energetická úspornosť budovy tak zostáva iba na papieri. Dôvod? Zanedbané hydraulické vyváženie vykurovacieho systému od projektovej fázy až po realizáciu stavby.

Čo je hydraulické vyváženie

Hydraulické vyváženie má vytvoriť podmienky na dosiahnutie rovnakej teploty vo všetkých miestnostiach, odstrániť rozdiely medzi nedokurovanými a prekurovanými miestnosťami. Malo by vytvoriť také podmienky pri riadení spotreby tepla, aby sa teplo ušetrené jedným vykurovacím telesom nestratilo v okolitých telesách, ale prejavilo na celkovej spotrebe budovy.

Častým prejavom nesprávneho nastavenia systému v dôsledku nerovnomerného vykurovania bytov a miestností je nadmerný prietok v termostatických ventiloch. Tento spôsobuje nadmernú hlučnosť. Zlé nastavenie sa následne prejavuje nedokurovaním, respektíve prekurovaním častí domu, čo sa odráža na zvýšenej spotrebe energie.

Neexistujúce hydraulické vyváženie v novostavbe

“Hoci panelové vykurovacie telesá sú vybavené ventilovými vložkami s termostatickými hlavicami, táto možnosť nie je využitá. Ventily sú nenastavené, projektová dokumentácia neobsahuje žiadne prednastavenia, dokonca v nej nie je ani zmienka o hydraulickom vyvážení a potrebe nastavenia na ventiloch vykurovacích telies,” upozorňuje Juraj Šmelík zo spoločnosti Thermo-Eco-Engineering vo svojom príspevku o chybách projektov nových budov v rámci konferencie Vykurovanie 2017.

“Vôbec nie je riešené usmernenie prietokov cez vykurovacie telesá. Z týchto dôvodov musí byť do vykurovacej sústavy dodávaná vyššia teplota vykurovacej vody, ako by pre riadne fungujúcu sústavu bolo postačujúce. Vykurovanie je preto nehospodárne, energeticky náročné.”

Projekt zlý, realita ešte horšia

Okrem nevhodného projektového riešenia bol pri realizácii bytových rozvodov použitý iný materiál ako uvádzal projekt. Navyše rúrky rozvodov boli inštalované iba v jednom rozmere a ešte menšie ako naprojektované. Čerešničkou na torte bolo ich zabetónovanie do podláh, a teda nemožnosťou opravy alebo výmeny. Regulácia diferenčného tlaku neexistuje, o hydraulickom vyvážení sa projekt ani nezmieňuje.

“Regulačná schopnosť termostatických ventilov je takmer nulová. Na tepelný výkon vykurovacieho telesa nemá dominantný vplyv nastavenie termostatickej hlavice, ale to, koľko vykurovacích telies v bytovom okruhu je otvorených. Čím viac vykurovacích telies je zapnutých, tým menej sú schopné vykurovať,” uvádza J. Šmelík.

Spoločnosť Thermo-Eco-Engineering následne po analyzovaní (neexistujúceho) systému hydraulického vyváženia navrhla správcovi domu opatrenia na obmedzenie tlakových strát v bytových rozvodoch a reguláciu diferenčného tlaku. “V princípe by regulátor diferenčného tlaku mal byť umiestnený tak, aby medzi ním a termostatickými ventilmi neboli vysoké tlakové straty.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.