Štát chce detailne sledovať a vyhodnocovať spotrebu energie. Reforma zasiahne verejné budovy, firmy, teplárenstvo aj dátové centrá. Vysvetľujeme, komu pribudnú povinnosti.
Energetická efektívnosť sa nemá po novom riešiť len cez dotácie na zatepľovanie a energetické audity. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) pripravilo rozsiahlu reformu, ktorá má zaviesť povinné úspory energie, nové databázy a registre, centrálne monitorovanie spotreby či nové pravidlá pre verejný sektor, podniky, teplárenstvo aj dátové centrá.
Štát zároveň chce detailnejšie sledovať, kto energiu šetrí, aké opatrenia fungujú a kto ich financuje.
Pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, patrí medzi najrozsiahlejšie energetické reformy posledných rokov. Rezort sám priznáva, že rozsah zmien bol taký veľký, že namiesto klasickej novely pripravil úplne nový zákon.
Reforma má do slovenskej legislatívy preniesť požiadavky novej európskej smernice o energetickej efektívnosti (EED), no zároveň výrazne presahuje rámec jednej technickej transpozície.
Štát chce po novom energetickú efektívnosť riešiť ako centrálny princíp fungovania energetiky. Reforma preto prepája: verejné budovy, energetické služby, financovanie, verejné obstarávanie, teplárenstvo, energetické audity, dátové centrá aj energetickú chudobu.
Zákon zároveň vytvára nový systém cieľov, monitorovania a priebežného vyhodnocovania úspor energie. Ministerstvo chce detailnejšie sledovať:
- spotrebu energie,
- dosahované úspory,
- financovanie projektov,
- aj plnenie európskych cieľov.
Silnou témou celej reformy je aj princíp „prvoradosti energetickej efektívnosti.“ V praxi to znamená, že pri investičných rozhodnutiach sa má najskôr posudzovať, či nie je efektívnejšie znížiť spotrebu energie, namiesto budovania novej energetickej infraštruktúry. Tento princíp sa má dostať do energetiky, teplárenstva, verejného obstarávania aj regulácie sieťových odvetví.
Verejné budovy čaká tlak na obnovu aj nižšiu spotrebu
Jednou z najvýraznejších tém reformy je verejný sektor. Slovensko bude musieť podľa nových pravidiel každoročne znižovať spotrebu energie verejných subjektov o 1,9 percenta. Súčasne bude platiť povinnosť každoročne obnoviť minimálne tri percentá podlahovej plochy verejných budov.
Práve obnova verejných budov patrí medzi najväčšie praktické výzvy reformy. Už počas prípravy zákona (v apríli 2025) odborníci upozorňovali, že Slovensko bude musieť výrazne zrýchliť rekonštrukcie škôl, úradov či ďalších verejných objektov.
Foto: Depositphotos
Podľa predsedu správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) Marcela Lauka môže Slovensko potrebovať približne 500 miliónov eur ročne, aby dokázalo plniť požadované tempo obnovy. V praxi by to mohlo znamenať rekonštrukciu približne 450 až 500 verejných budov ročne.
Ministerstvo preto výrazne tlačí aj na využívanie garantovaných energetických služieb (GES). Ide o model, pri ktorom sa investície do obnovy budov splácajú postupne z dosiahnutých energetických úspor.
Práve GES patria medzi najdiskutovanejšie časti celej reformy. Odborníci dlhodobo upozorňovali, že Slovensko tento model využíva výrazne menej než napríklad Česko. Zároveň tvrdia, že v období konsolidácie verejných financií môže ísť o jeden z mála spôsobov, ako rozhýbať obnovu budov bez okamžitého tlaku na verejné rozpočty.
Nový zákon preto počíta s tým, že pri väčších verejných budovách sa bude povinne posudzovať, či nie je využitie GES vhodnejším riešením ako klasické financovanie. Reforma zároveň vytvára nový metodický rámec pre energetické služby, pravidlá zmlúv aj vyhodnocovanie garantovaných úspor.
Štát chce detailnejšie sledovať spotrebu energie
Jednou z najväčších zmien celej reformy je rozsah zberu dát a monitorovania spotreby energie.
Zostáva vám 52% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.