Ako zabránené emisie prispejú k dekarbonizácii. Analýza na Slovensku zmapovala tri oblasti

Nie je ich vidieť, nie je ich cítiť, ale pri dekarbonizácii môžu zohrať dôležitú úlohu. „Zabránené emisie“ (angl. avoided emissions) predstavujú emisie, ktorých vzniku sa dá zabrániť využívaním ekologickejších produktov a služieb.

Analýza agentúry GreenTalk, ktorej autormi sú analytik Ján Janošovský a viceprezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Ján Rapan, prináša tri príklady dekarbonizačných projektov. Slovensku podľa prepočtov môžu pomôcť tým, že zabránia vzniku takmer 2,5 mil. ton emisií, čo je porovnateľné s ročnou prevádzkou dvoch miliónov osobných áut.

Celý materiál si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

Opreli sa o príklady z praxe

Analýza zahŕňa tri prípadové štúdie zo Slovenska na základe poznatkov z konkrétnych ekologizačných projektov. Ide o projekty realizované spoločnosťami KOSIT, MH Teplárenský holding a Asociáciou pre zelenú strechy a zelenú infraštruktúru. Autori materiálu pritom použili metodiku výpočtu zabránených emisií cez dôsledkový prístup, ktorý odporúča príručka GHG protokol.

Prvá časť porovnáva vplyv tzv. zariadení na energetické využitie odpadu na emisnú záťaž odpadového hospodárstva v porovnaní so skládkovaním. Druhá časť posudzuje očakávaný efekt nahradenia fosílnych zdrojov vo výrobe tepla geotermálnou energiou. Do tretice sa autori analýzy venovali rozvoju tzv. zelenej infraštruktúry a jej vplyvom na spotrebu energií v mestách.

„Uvedené príklady dokážu do roku 2030 zabrániť vypusteniu vyše 2,4 miliónom ton skleníkových plynov. Znie to prekvapujúco, ale len ich realizáciou by sme dokázali splniť cieľ európskej stratégie Fit for 55 pre Slovensko, a to zníženie emisií o 55 % v porovnaní s rokom 1990,“ konštatujú tvorcovia analýzy. Na ich závery sme sa pozreli bližšie.

1. Energetické zhodnocovanie odpadu

Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO) slúžia na premenu nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo. Na Slovensku existujú len dve takéto zariadenia v Bratislave a v Košiciach, čím krajina za západnou Európou zaostáva. Najväčšia časť komunálneho odpadu na Slovensku stále končí na skládkach.

Skládky však predstavujú najväčšiu environmentálnu záťaž pri spracovaní odpadov. Biela kniha odpadového hospodárstva v Slovenskej republike uvádza, že “zneškodňovanie odpadov, najmä formou skládkovania, patrí k najmenej žiaducim a podporovaným činnostiam nakladania s odpadmi. Celá EÚ, vrátane Slovenskej republiky, dlhodobo prezentuje stratégiu výrazného odklonu od skládkovania odpadov a preferuje iné formy nakladania s odpadmi.”

Výsledná emisná stopa skládkovaného odpadu závisí od jeho zloženia. Vyjadruje sa prostredníctvom ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2ekv). Na základe rôznych vedeckých štúdií autori analýzy pracovali s priemernou hodnotou 688 kg CO2ekv/t.

„Do úvahy je nutné zobrať aj palivo, ktorým by domácnosti nahradili teplo a elektrinu vyrobenú v ZEVO. Najpoužívanejším palivom v Slovenskej republike je fosílny zemný plyn,“ konštatujú J. Janošovský a J. Rapan s tým, že podľa štatistík EIA pripadá na každú 1 MWh tepla vyrobenú zo zemného plynu približne 181 kg CO2ekv. Na druhej strane výhrevnosť nerecyklovateľného odpadu závisí od jeho zloženia, pričom v priemere sa dá vyrobiť z jednej tony zhodnoteného odpadu okolo 2,6 MWh tepla.

„Aj pri energetickom zhodnotení odpadu dochádza k uvoľneniu emisií. V našej analýze, opäť na základe viacerých štúdií, uvažujeme s priemernou hodnotou 462 kg CO2ekv vypustených z jednej tony zhodnoteného odpadu,“ uviedli autori.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.