Ročné vyúčtovanie za predchádzajúci rok musí byť vlastníkom bytov dodané do 31. mája.
Správcovské spoločnosti a spoločenstvá vlastníkov bytov
v najbližších týždňoch budú spracovávať podklady pre
ročné zúčtovanie, do ktorých patria údaje a náklady na
prevádzku bytových domov. Najvyššou položkou vo vyúčtovaní
býva zvyčajne náklad na teplo. Môže sa vyšplhať na tretinu až
polovicu celkových nákladov na byt.
Ročné vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci rok musí byť
v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov predložené vlastníkom bytov
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka.
Ako čítať vyúčtovanie za teplo na
vykurovanie?
Vo väčšine bytových domov na Slovensku sa náklady na teplo
rozúčtovávajú na základe odčítaných údajov nameraných na
pomerových rozdeľovačoch tepla alebo meračoch tepla. Celkové
náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných
užívateľov na dve zložky – základnú a spotrebnú.
Pomer jednotlivých zložiek je určený vyhláškou, ale tá dáva
aj možnosť, aby si vlastníci bytov iný pomer odsúhlasili na
domovej schôdzi.
Základná zložka predstavuje náklady za
spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu či nebytového
priestoru. Pokrýva tiež fixné náklady na pohotovostný výkon
vykurovacej sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie
spoločných priestorov domu.
Spotrebná zložka zahŕňa náklady na teplo, ktoré
sú vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov
tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla, ktoré zobrazujú
spotrebu tepla pre konkrétnu bytovú jednotku. Výšku spotrebnej
zložky môže užívateľ bytu ovplyvniť reguláciou teploty
v byte.
Aký je ideálny model pomer základnej (ZZ)
a spotrebnej zložky (SZ)?
Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a metodiku na
rozpočítavane tepla na
vykurovanie definuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 240/2016 Z. z., ktorá nadobudla
účinnosť od 1. januára 2017. Vyhláška odporúča
pomer 60 % ZZ a 40 % SS.
Odborníci zo spoločnosti ista
Slovakia, ktorá poskytuje služby rozpočítania nákladov
spojených s s užívaním nehnuteľností pre viac ako 120 000
slovenských domácností, uvádzajú tieto najčastejšie používané
pomery základnej a spotrebnej zložky v praxi:
Najčastejšie využívaný 30 % ZZ a 70 % SZ
Často využívaný 40 % ZZ ku 60 % SZ
Menej využívaný 60 % ZZ ku 40 % SZ
Najmenej využívaný 50 % ZZ ku 50 % SZ.
„Vo všeobecnosti odporúčame nastavenie pomeru základnej
a spotrebnej zložky 60/40. Ideálne je však postupovať na
základe odborného posudku tepelnoizolačných vlastností
a konštrukcie objektu, a v neposlednom rade odporúčame
zohľadniť aj spotrebiteľské správanie užívateľov bytov.
Pokiaľ sa chcú vlastníci dohodnúť na inom pomere je potrebné,
aby si zmenu odsúhlasili v zmysle zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nový
pomer si budú môcť uplatniť až vo vyúčtovaní za nasledujúci
rok,“ uvádza Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia
rozúčtovania spoločnosti ista Slovakia.

Čo zobrazujú údaje na pomerových
rozdeľovačoch tela?
Pomerové rozdeľovače tepla nie sú určeným meradlom.
Prístroje vyhodnocujú rozdiel teplôt medzi povrchom vykurovacieho
telesa a teplotou okolitého priestoru.
K určeniu ceny za
nameraný údaj ( tzv. dielik) je potrebné poznať odpočty
z pomerových rozdeľovačov tepla namontovaných v dome
a celkové náklady bytového domu vyfakturované dodávateľom
tepla.
Cena za dielik sa určí ako podiel celkových nákladov v eurách
a celkového počtu dielikov v objekte.
U elektronických
prístrojov, ktoré sú presnejšie, sa ročný súhrn nameraných
hodnôt zobrazuje v stovkách až tisíckach dielikov, pričom
u odparovacích prístrojov je to len v jednotkách či
desiatkach.
Neodčítané byty sa vyúčtujú v zmysle vyhlášky
náhradnou spotrebou.
„Metodika rozpočítavania sa riadi legislatívou. Zásadné
rozhodnutie, akým je určenie pomeru základnej a spotrebnej
zložky ostáva na vlastníkoch. Cieľom pomerového merania je
spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi všetkých užívateľov
v bytovom dome a malo by slúžiť hlavne spotrebiteľom,
ktorí využívajú energie efektívne, vykurujú primerane svojim
potrebám a naopak znevýhodniť tých, ktorí sa úmyselne
nechávajú vykurovať od susedov, prípadne teplom plytvajú,“
dodáva manažérka oddelenia rozúčtovania spoločnosti ista
Slovakia, Sylvia Martinkovičová.
Odčítaná hodnota z pomerového rozdeľovača tepla sa
prepočítava koeficientmi, ktoré zohľadňujú výkon vykurovacieho
telesa a koeficient prestupu tepla z vykurovacieho telesa
na pomerový rozdeľovač tepla.
Stanovenie týchto koeficientov závisí od rozmerov, konštrukcie,
typu a spôsobu zapojenia vykurovacieho telesa, a taktiež
typu pomerového rozdeľovača tepla, ktorý je namontovaný na
radiátore v presne definovanej polohe.
Ďalším dôležitým
koeficientom je poloha miestnosti v objekte. Zohľadňuje
znevýhodnenú polohu miestnosti napr. pod strechou, nad terénom,
krajné, severné, západné a podobne.
Nová vyhláška
V roku 2017 začala platiť nová vyhláška MH SR
č. 240/2016
Z.z., ktorá nadobudla platnosť od 1. januára 2017.
Vyhláška ustanovuje teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom
mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v
teplej úžitkovej vode a pravidlá rozpočítavania množstva
tepla.
Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt
rozpočítavania sa rozdelia tak, ako ostatné roky, na základnú
zložku a spotrebnú zložku. Zásadnou zmenou v pravidlách
rozpočítavania je navýšenie základnej zložky z 10 %
na 20 %, spotrebnú zložku tvorí 80 % nákladov na
prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania.
Slováci vykurujú viac ako je v Európe štandard
V slovenských domácnostiach bežne nameriame až o štyri
stupne viac ako je európsky štandard. Vyplýva to z interného
prieskumu spoločnosti ista Slovakia, ktorá zrealizovala odpočty
údajov o spotrebe tepla pre viac ako 110 000 domácností.
Jednoduchým opatrením, ako môže užívateľ nehnuteľnosti
ušetriť až 6 % energie, je zníženie teploty v interiéry
o 1 stupeň Celzia. Zachovanie tepelnej pohody je do veľkej
miery ovplyvnené aj vlhkosťou vzduchu.
Prečítajte si viac opatrení na úsporu
tepla.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.