Jadro, plyn, OZE? Ktorý spôsob výroby elektriny je materiálovo najšetrnejší

Každá technológia na výrobu elektrickej energie spotrebováva vzácne suroviny, nerasty a zdroje. Spočítať celkovú materiálovú náročnosť konkrétneho typu výrobného zdroja nie je jednoduché pre komplexnosť a veľké množstvo premenných.

Zástancovia obnoviteľných zdrojov spravidla upozorňujú na vážne dôsledky ťažby uránu a atómové elektrárne považujú za peniazmi mrhajúce kopy betónu a ocele. Obhajcovia jadrovej energie zase vyčítajú fotovoltickým a veterným parkom plytvanie drahocennými surovinami ako je meď, hliník a ďalšie vzácne kovy.

O racionálne objasnenie materiálovej stopy jednotlivých spôsobov výroby elektriny sa pokúsila analýza think-tanku Breakthrough Institute.

V článku sa dozviete:

• ktorý spôsob výroby je suverénne materiálovo najnáročnejší zo všetkých,
• ako si vedú fotovoltické a veterné elektrárne v porovnaní s jadrom a plynom,
• koľko ton surovín na 1 GWh vyrobenej elektriny potrebuje atómová, plynová, solárna a veterná elektráreň,
• prečo výsledné hodnoty štúdie vyvolávajú pochybnosti a  aké sú výsledky po úprave vstupných parametrov,
• ktoré dva zdroje sa vyznačujú najnižšou materiálovou intenzitou výroby elektriny.

Uhlie míňa jasne najviac

Na rozdiel od predchádzajúcich podobných štúdií, zahŕňa analýza aj priame porovnanie ťažobnej náročnosti technológií zohľadňujúc tzv. “rock-to-metal” pomer, teda aký objem horniny je potrebný vyťažiť na danú jednotku konečnej suroviny.

„Zistili sme, že objem vyťaženého materiálu, slúžiaceho iba ako palivo na výrobu elektriny z uhlia, predstavuje najmenej 20-násobok celkovej ťažobnej stopy pozemných veterných elektrární. Ťažobná stopa paliva pre plynové elektrárne je najmenej dvakrát vyššia," uvádza analýza.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.