Vyrábate polyméry, ale obchodovať s CO2 kvótami nemôžete. Dôvod? | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo 2

Vyrábate polyméry, ale obchodovať s CO2 kvótami nemôžete. Dôvod?

Vyrábate polyméry, ale emisie skleníkových plynov neprodukujete? Nemáte nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót.

Vyrábate polyméry, ale obchodovať s CO2 kvótami nemôžete. Dôvod?

Foto: Fotolia

  • Publicistika |  04.09.2018 |  JUDr. Natália Jánošková | Dvořák Hager & Partners

Súdny dvor EÚ sa opäť zaoberal otázkou z oblasti obchodovania s emisnými kvótami. Svojím rozsudkom C-577/16 zo dňa 28. februára 2018 dospel k záveru, že nie každé zariadenie vyrábajúce polyméry patrí do systému obchodovania s emisnými kvótami. Rozhodujúci je fakt, či takéto zariadenie vykonáva činnosti, v rámci ktorých sa produkujú emisie skleníkových plynov1.

Začalo sa to v Nemecku

Nemecká spoločnosť Trinseo Deutschland Anlagengesellschaft mbH (ďalej len „Trinseo“) je zariadenie vyrábajúce polykarbonáty s výrobnou kapacitou väčšou ako 100 ton za deň, pričom energiu potrebnú na ich výrobu získava z tretieho zariadenia na výrobu tepla, ktoré patrí do systému obchodovania s emisnými kvótami.

V súvislosti s výrobou polykarbonátov požiadala spoločnosť Trinseo Deutsche Emissionshandelsstelle (Nemecká správa pre obchodovanie s emisiami) o bezodplatné pridelenie emisných kvót za obchodovateľné obdobie 2013 – 2020. Deutsche Emissionshandelsstelle túto žiadosť odmietla s odôvodnením, že zariadenie nepatrí do pôsobnosti (nemeckého) zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov (Treibhausgas – Emissionshandelsgesetz).

Činnosť spoločnosti Trinseo nie je totiž obsiahnutá v Prílohe 1 tohto nemeckého zákona, ktorá vymedzuje činnosti patriace do pôsobnosti zákona. Zariadenie na výrobu polymérov teda nepodlieha nemeckému zákonu o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov, preto nemá nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót.

V nadväznosti na neúspešné konanie na Deutsche Emissionshandelsstelle sa spoločnosť Trinseo obrátila so žalobou proti rozhodnutiu Deutsche Emissionshandelsstelle na Verwaltungsgericht Berlín (Správny súd Berlín), ktorý následne podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ.

Verwaltungsgericht Berlín položil Súdnemu dvoru EÚ otázku, či sa výroba polymérov, najmä polykarbonátov, v zariadeniach s výrobnou kapacitou väčšou ako 100 ton za deň, považuje za činnosť veľkokapacitnej výroby organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou alebo podobnými postupmi a či má v tejto súvislosti prevádzkovateľ takéhoto zariadenia nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót.

Opora aj v rozhodnutiach Európskej komisie

Podľa názoru spoločnosti Trinseo nemecký zákon o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov neprebral správne Smernicu 2003/87, preto je oprávnená si svoj nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót uplatňovať priamo na základe tejto smernice.

Spoločnosť Trinseo opiera svoj nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót o článok 2 ods. 1 Smernice 2003/872, podľa ktorého každá činnosť veľkokapacitnej výroby organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou alebo podobnými postupmi patrí do pôsobnosti Smernice 2003/87.

Názor spoločnosti Trinseo okrem toho podporuje aj dokument Komisie s názvom „Guidance on Interpretation od Annex 1 (Directive 2003/87)“ (Usmernenie pre výklad Prílohy 1 Smernice 2003/87) a Rozhodnutie Komisie č. 2013/448, podľa ktorých výroba polymérov patrí do pôsobnosti Smernice 2003/87.

V Rozhodnutí č. 2013/448 Komisia tiež uviedla, že emisné kvóty majú byť bezodplatne pridelené polymerizačným zariadeniam a nie dodávateľovi tepla.

Spoločnosť Trinseo ďalej odkazuje na Rozhodnutie Komisie č. 2011/278, podľa ktorého ak zariadenie, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, dodáva teplo inému zariadeniu, na ktoré sa vzťahuje tento istý systém, k bezodplatnému prideleniu emisných kvót musí dôjsť v prospech tohto posledného uvedeného zariadenia.

V tomto rozhodnutí Komisia taktiež uviedla, že emisné kvóty sa majú bezodplatne prideliť zariadeniu, ktoré teplo používa, a nie zariadeniu, ktoré ho vyrába.

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak našla spoločnosť Trinseo oporu, pretože je zariadením zaoberajúcim sa výrobou polymérov, teplo potrebné na ich výrobu získava z tretieho zariadenia, ktoré patrí do systému obchodovania s emisnými kvótami a zároveň sa považuje za zariadenie veľkokapacitnej výroby organických chemikálií v zmysle článku 2 Smernice 2003/87.

Protichodný názor Súdneho dvoru EÚ

Napriek vyššie uvedeným argumentom a rozhodnutiam, ktoré sú v prospech spoločnosti Trinseo, má Súdny dvor EÚ na túto problematiku odlišný pohľad.

Súdny dvor EÚ sa k samotným prejudiciálnym otázkam vyjadril len okrajovo. Podľa názoru Súdneho dvoru EÚ je na účely určenia, či zariadenie na výrobu polymérov patrí do pôsobnosti Smernice 2003/87, potrebné v prvom rade overiť, či toto zariadenie vykonáva činnosti, v rámci ktorých sa produkujú emisie skleníkových plynov, t. j. či takéto zariadenie uvoľňuje emisie skleníkových plynov do atmosféry3.

Zo skutočností, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru EÚ, je nesporné, že spoločnosť Trinseo pri výrobe polymérov neuvoľňuje emisie skleníkových plynov do atmosféry, pretože pri procese polymerizácie je konkrétne CO2 potrebný na samotnú výrobu polymérov.

K uvoľňovaniu emisií skleníkových plynov v tejto súvislosti dochádza len v štádiu výroby tepla potrebného na výrobu polymérov.

Pretože si spoločnosť Trinseo teplo potrebné na výrobu polymérov nevyrába integrovaným spôsobom, ale takéto teplo získava z tretieho zariadenia, neprodukuje tzv. priame emisie skleníkových plynov.

Súdny dvor EÚ ďalej odkazuje na Nariadenie Komisie č. 601/20124, podľa ktorého prevádzkovateľ, ktorý získava teplo z tretieho zariadenia, nemôže uplatňovať emisie vyprodukované týmto zariadením. Takéto konanie by viedlo k riziku dvojitého započítania emisií, keďže by tieto emisie boli nahlásené výrobcom tepla ako priame emisie, ako aj používateľom tohto tepla ako nepriame emisie.

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí konštatoval, že ani článok 10a Smernice 2003/87, ani rozhodnutia Komisie nemôžu zmeniť rozsah pôsobnosti Smernice 2003/87.

Záver

Súdny dvor EÚ odpovedal na prejudiciálnu otázku tak, že zariadenie na výrobu polymérov, najmä polykarbonátu, ktoré získava teplo potrebné na účely tejto výroby z tretieho zariadenia, nepatrí do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov zavedeného Smernicou 2003/87, keďže neprodukuje priame emisie CO2.

Súdny dvor EÚ však vyjadril jednoznačný postoj, že je potrebné rozlišovať medzi zariadením na výrobu polymérov, ktoré si teplo potrebné na polymerizáciu vyrába integrovaným spôsobom, a zariadením, ktorému teplo dodáva tretie zariadenie.

Pretože k uvoľňovaniu emisií skleníkových plynov do atmosféry v tejto súvislosti dochádza len pri výrobe tepla, sú do systému obchodovania s emisnými kvótami zaradené len zariadenia, ktoré si teplo na účel polymerizácie vyrábajú integrovaným spôsobom.

Bezodplatné pridelenie emisných kvót zariadeniu na výrobu polymérov, ktoré získava teplo potrebné na polymerizáciu z tretieho zariadenia, by bolo v rozpore so Smernicou 2003/87, ktorej cieľom je motivovať dotknuté zariadenia, aby znížili produkciou emisií.

Keďže takéto zariadenie teplo nevyrába a CO2, s ktorým narába v rámci svojej činnosti, spotrebuje pri procese polymerizácie, neprodukuje emisie skleníkových plynov, a teda je nelogické ho zaradiť do systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorého cieľom je znižovať produkciu emisií skleníkových plynov.

1 Emisie skleníkových plynov podľa Prílohy II Smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES: CO2, CH4, N2O, HFC, PFC a SF6.

2 Článok 2 ods. 1 Smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES v spojení s Prílohou 1 tejto smernice.

3 Rozsudok Súdneho dvoru EÚ zo dňa 19. januára 2017, sp. zn. C-460/15, vo veci Schaefer Kalk.

4 Nariadenie Komisie č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES.

JUDr. Natália Jánošková
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Článok vyšiel v prílohe ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo, 2018/08


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Z obnoviteľnej elektriny väčšinu vyrábajú vodné elektrárne. Tu sú najnovšie čísla (+ GRAF).

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

„Ozelenenie“ výroby ocele stojí podľa viceprezidenta podniku na troch dôležitých podmienkach.

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovensko investuje spolu so susednými krajinami do spoločného vývoja nového jadrového paliva.