Výmera rýchlorastúcich drevín v ČR prudko rastie. Slovensko zaostáva

Publikácia Možnosti energetického využitia biomasy, ktorú vydalo české ministerstvo poľnohospodárstva v decembri minulého roku, uvádza, že v Česku je možné na pestovanie rýchlorastúcich drevín využiť dotácie z mechanizmu jednotnej platby na plochu (SAPS) alebo národného doplatku (TOP UP). Minimálna cena drevnej štiepky sa tak môže pohybovať v rozpätí od 109,63 do 270,67 Kč/GJ, v závislosti od výnose z hektára a dotácií. Najpodstatnejšie výdavky idú na založenie plantáže (16 %) a zberové náklady (50 %). Nájomné tvorí len 4 % z celkových výdavkov.

Z pohľadu finančnej analýzy sa pod vplyvom rôznych podmienok pohybovala podľa uvedeného zdroja pri desať hektárovej plantáži a trhovej cene drevnej štiepky 160,76 Kč/GJ čistá hodnota investície od straty 665 811 Kč (bez dotácie a pri výnose 5,2 ton sušiny na hektár) až po zisk 717 647,66 Kč (s dotáciou a výnosom 12,1 ton sušiny na hektár), vrátane zohľadnenia stopercentného financovania cudzími zdrojmi a úhrady dane z príjmov.

Doba návratnosti bola v najmenej priaznivej variante 11,2 rokov, nebol v nej však zohľadnený ani faktor času (diskontovanie) a daň z príjmu. Ako uvádza publikácia, v tomto prípade nie je možné reálne dosiahnuť návratnosť investície. Pri najlepšej variante bola doba návratnosti 7,67 rokov, avšak opäť bez zohľadnenia dane a faktora času.

Z výsledku štúdie „Ekonomika pěstování RRD a jiných energetických plodin“ však vyplýva, že energetické plodiny v podmienkach Českej republiky majú veľký potenciál. Vzhľadom ku klesajúcim zásobám hnedého uhlia, environmentálnej politike a zdokonaľujúcim sa rastovým postupom tak môžu v budúcnosti zohrávať významnú úlohu.

Výmera rýchlorastúcich drevín v ČR vzrástla od roku 2004 z 88 hektárov až po súčasných 1 570 hektárov, pričom boom v pestovaní týchto plodín zaznamenalo Česko až ostatné tri roky.

Slovensko zaostáva

Slovensko na svoj prudký rast odvetvia stále čaká. Ako uvádza Správa o lesnom hospodárstve v SR za rok 2012, doteraz bolo na lesných pozemkoch prehlásených na energetické porasty len približne 500 hektárov agátových porastov. „Nevyužíva sa dostatočne produkčný potenciál jestvujúcich porastov rýchlorastúcich drevín, čo znižuje ročnú produkciu drevnej suroviny približne o 300 tisíc m³. Príčinou je stav porastov a nedostatočné spôsoby ich obhospodarovania (drevinové zloženie, rubná doba a pod.),“ konštatuje slovenské ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej správe.

Súčasné dodávky lesnej palivovej biomasy pokrývajú podľa agrorezortu 1,5 % spotreby prvotných energetických zdrojov SR. Dodávky palivových štiepok zo suroviny produkovanej na lesných pozemkoch tvoria v súčasnosti len necelých 30 % ročnej spotreby drevných palív pre potreby elektrární, teplární a malých a stredných kotolní na území Slovenska.

Kontext a infografika

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.