Ako sa vyjadril Súdny dvor EÚ k výkladu smerníc o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (PRÁVNY POHĽAD)

Súdny dvor Európskej únie sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyjadril k výkladu uplatnenia smerníc EÚ č. 2001/42/ES (Smernica SEA)¹ a č. 2011/92/EÚ (Smernica EIA)².

V tomto článku si priblížime závery, ku ktorým dospel Súdny dvor rozsudkom z 9. marca 2023 v prípade C-9/22. Nižšie uvedené závery sú relevantné aj na Slovensku, a to v súvislosti so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie³, ktorým boli obe predmetné smernice implementované do slovenského právneho poriadku.

Konanie pred vnútroštátnym súdom

Írska Rada pre územné plánovanie v septembri 2020 vydala rozhodnutie o povolení projektu výstavby obytného komplexu v Dubline, pozostávajúceho zo 416 bytov v piatich blokoch a s výškou od 2 do 16 poschodí. Rozhodnutie bolo vydané na podklade hlavného plánu výstavby, pripraveného developerom projektu spoločne s mestskou radou mesta Dublin.

Tento hlavný plán výstavby, vyhotovený na základe územného plánu mesta Dublin, však nebol predmetom strategického environmentálneho posúdenia a zároveň sa odchyľoval od územného plánu tým, že umožňoval výstavbu vyšších budov ako predpokladal územný plán. Odchýlenie od územného plánu v otázke výšky budov však umožňovali záväzné ministerské usmernenia vydané na základe zákona, ktoré zároveň boli predmetom environmentálneho posúdenia.

Žalobcovia, označení ako NJ a OZ, sa na írskom vnútroštátnom súde domáhali, aby súd:

a) Zrušil rozhodnutie o povolení projektu výstavby obytného komplexu, keďže je založené na hlavnom pláne výstavby, ktorý nebol predmetom environmentálneho posudzovania, t.j. podľa tvrdenia žalobcov je v rozpore so Smernicou SEA.

b) Vyhlásil za neplatné ustanovenie írskeho zákona o plánovaní a rozvoji, ktoré umožnilo ministrovi vydať záväzné usmernenie pre orgány územného plánovania, čím zasiahlo procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a preto je podľa žalobcov v rozpore so Smernicou EIA.

Konanie pred Súdnym dvorom

Za účelom výkladu práva EÚ sa vnútroštátny súd v predmetnom konaní obrátil na Súdny dvor. Konkrétne sa vnútroštátny súd vo svojom podaní zameral na vyriešenie otázky, či hlavný plán výstavby patrí do pôsobnosti Smernice SEA, ako aj otázky rozporu vyššie uvedeného vnútroštátneho ustanovenia so Smernicou EIA.

Súdnemu dvoru boli zo strany vnútroštátneho súdu položené štyri otázky, ktoré Súdny dvor zhrnul do dvoch odpovedí.

Odpoveď k pôsobnosti Smernice SEA

Na prvé tri otázky, týkajúce sa výkladu Smernice SEA, odpovedal Súdny dvor spoločne, pričom sa vyjadril, že plán patrí do pôsobnosti Smernice SEA, ak sú spoločne naplnené nasledovné podmienky:

1. plán bol vypracovaný orgánom na miestnej úrovni v spolupráci s developerom príslušného projektu a bol týmto orgánom prijatý⁴;
2. plán bol prijatý na základe ustanovenia iného plánu alebo programu; a
3. plán predpokladá vývoj odlišný od plánu alebo programu, na základe ktorého bol prijatý, avšak len za predpokladu, že je plán záväzný aspoň pre orgány, ktoré majú právomoc udeliť súhlas na výstavbu.
   

Súdny dvor teda vyslovil, že hlavný plán výstavby patrí do pôsobnosti Smernice SEA a je predmetom strategického environmentálneho posudzovania, ale len za predpokladu, že je v rámci írskeho práva záväzný pre príslušný povoľujúci orgán, t.j. v tomto prípade pre Radu pre územné plánovanie, ktorá svojim rozhodnutím povolila projekt výstavby obytného komplexu.

Odpoveď k súladu vnútroštátnej právnej úpravy so Smernicou EIA

Meritom otázky položenej Súdnemu dvoru bolo, či vnútroštátna právna úprava, umožňujúca zasahovanie do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je v rozpore so Smernicou EIA, ak zásahy vydané na základe tejto právnej úpravy (t.j. v tomto prípade záväzné ministerské usmernenie o rozdielnej výške budov v porovnaní s územným plánom mesta) boli predmetom environmentálneho posudzovania.

Súdny dvor dospel k záveru, že Smernica EIA takejto právnej úprave nebráni. Írske zákonné ustanovenie napadnuté žalobou teda Súdny dvor vyhodnotil ako v súlade so Smernicou EIA, t.j. s právom EÚ.

Zhrnutie

Predmetný rozsudok Súdneho dvora je predovšetkým užitočný v tom, že objasnil špecifické podmienky, za splnenia ktorých strategický dokument spadá do rozsahu pôsobnosti Smernice SEA a preto musí byť podrobený strategickému environmentálnemu posudzovaniu.

Rozsudok takisto objasňuje, že Smernica EIA nebráni vnútroštátnej legislatíve, ktorá od schvaľujúcich orgánov vyžaduje, aby pri udeľovaní súhlasu s rozvojom projektu postupovali v súlade so záväznými usmerneniami, ktoré už boli predmetom environmentálneho posudzovania.

1 Smernica č. 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie

2 Smernica č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenená Smernicou č. 2014/52/ES

3 Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

4 Pozn. autora: Skutočnosť, že plán bol pripravený v spolupráci so súkromným developerom Súdny dvor považoval za irelevantný. Kľúčové bolo, že plán bol následne schválený na to príslušným orgánom

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.