VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Slovenská republika porušila Smernicu o kvalite ovzdušia (PRÁVNY POHĽAD)

Podľa rozsudku Súdneho dvora, Slovenská republika nedodržala svoje povinnosti v dvoch líniách. Píšu Ján Ščerba a Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.

Slovenská republika porušila Smernicu o kvalite ovzdušia (PRÁVNY POHĽAD)

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  26.04.2023 |  Mgr. Ján Ščerba, Mgr. Mária Sadloňová

Pred Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) bolo vedené konanie vo veci nedodržiavania povinností pri zabezpečovaní kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky.

Výsledkom tohto konania je rozsudok1, ktorý konštatuje, že si Slovenská republika sústavne a dlhodobo neplnila povinnosti, ktoré jej stanovuje smernica o kvalite okolitého ovzdušia („Smernica“)2. Podľa rozsudku Súdneho dvora, Slovenská republika nedodržala svoje povinnosti v dvoch líniách.

Prvou z nich je dlhotrvajúce prekračovanie denných limitných hodnôt podľa Čl. 13 ods. 1 a Prílohy XI Smernice, ktoré sú stanovené pre tzv. mikročastice PM10. Súdny dvor v rozhodnutí uviedol, že tieto prekračovania limitných hodnôt boli zo strany Slovenskej republiky dlhodobé a sústavné, a to v rokoch 2005 až 2019, s výnimkou roku 2016 v zóne SKBB01 Banskobystrický kraj, a rovnako v rokoch 2005 až 2019, s výnimkou rokov 2009, 2015 a 2016 v aglomerácii SKKO01.1 Košice.3

Mikročastice PM10 si v praxi možno predstaviť ako malé čiastočky prachu alebo iných materiálov, ktoré sa dostávajú do ovzdušia aj napriek rôznym zariadeniam, akými sú napríklad filtre. Vznikať môžu z prírodných procesov, ako napríklad zo sopečnej činnosti, ale najmä z činnosti človeka, napríklad spaľovaním odpadu, biomasy, či uhlia, vykurovaním domácnosti alebo aj výrobnými procesmi.4

Druhou bolo nesplnenie povinnosti podľa Čl. 23 ods. 1, druhý pododsek a Prílohy XV Smernice zo strany Slovenskej republiky. Ide o ustanovenia, na základe ktorých členský štát musí v rámci tzv. plánov kvality ovzdušia5 stanoviť vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa obdobie, počas ktorého sú prekročené limitné hodnoty, čo najviac skrátilo.

Slovenská republika nespochybnila prekročenie limitných hodnôt, avšak v rámci konania argumentovala tým, že toto prekračovanie nebolo systematické a malo klesajúci trend. V nadväznosti na uvedené Súdny dvor konštatoval, že nesplnenie povinnosti môže byť systematické a pretrvávajúce napriek prípadnému čiastočnému klesajúcemu trendu vyplývajúcemu zo zozbieraných údajov, ktorý však neviedol k tomu, že členský štát vyhovel limitným hodnotám, ktoré je povinný dosahovať.

Zároveň Súdny dvor uviedol, že skutočnosť, že členský štát nezabezpečil, aby neboli prekročené limitné hodnoty PM10, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru, že tento členský štát si nesplnil povinnosť prijať vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo.

Súdny dvor však uviedol, že aj napriek tomu, že Slovenská republika prijala rôzne opatrenia určené na zlepšenie kvality ovzdušia, tieto nezabránili systematickému a opakovanému prekračovaniu dennej limitnej hodnoty PM10 v príslušných zónach. Preto Súdny dvor konštatoval, že systematické a opakované prekročenie denných limitných hodnôt svedčí o tom, že Slovenská republika neprijala vhodné opatrenia, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo.

Ďalej sa Slovenská republika bránila tým, že k prekročeniu limitov došlo z objektívnych dôvodov, a to z dôvodu meteorologických podmienok a z dôvodu energetickej chudoby v niektorých regiónoch, s ktorou je spojené používanie tuhých palív zo strany domácností. Súdny dvor v súvislosti s touto argumentáciou a s odkazom na ustálenú judikatúru6 uviedol, že práve tieto faktory musia byť zohľadnené pri vypracovaní plánov kvality ovzdušia.


1 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. februára 2023, vo veci C 342/21.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.
3 Smernica okrem iného upravuje aj problematiku rozdelenia územia členských štátov na zóny či aglomerácie.
4 Dostupné tu: https://www.shmu.sk/File/oko/vystrahy/nove/1579130025_zakladne_vseobecne_informacie_smogu_pm10_.pdf
5 Podľa Čl. 2, ods. 8 Smernice, sú plánmi kvality ovzdušia také plány, ktoré stanovujú opatrenia s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty. V podmienkach SR sú tieto plány nazývané ako Programy na zlepšenie kvality ovzdušia.
6 Napríklad Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. novembra 2020, vo veci C 644/18, bod 89.

Mgr. Ján Ščerba, advokátsky koncipient
Mgr. Mária Sadloňová, advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.