Vodohospodári majú v súvislosti s pripravovaným projektom v rukách prvú dohodu s energetikmi.
Prečerpávacia vodná elektráreň (PVE) Ipeľ sa v rôznych podobách spomína už viac ako 40 rokov. Prvé úvahy vznikli koncom 70. rokov minulého storočia a o elektrárni sa hovorilo aj v roku 2016. Od vlaňajška sa zámer profiluje v nových parametroch.
Dôvodom je iniciatíva rezortu životného prostredia a pod neho spadajúceho štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.
Prvým krokom v tomto procese bola aktualizácia „Koncepcie vodnej politiky,“ zmena strategického dokumentu, ktorú envirorezort predstavil ešte vo februári 2024. Ministerstvo vtedy prišlo so zámerom oživiť tri projekty vodných diel. Vrátane prečerpávačky na Ipli.
V júni 2024 následne vláda schválila zámer výstavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne na hornom úseku rieky Ipeľ. Následne v decembri 2024 vládou na návrh ministra Tomáša Tarabu prešiel materiál, ktorý o pláne už hovoril podrobnejšie. A namiesto pôvodného zámeru zatopiť obec Ďubákovo zahŕňal nový scenár: Vodohospodárska výstavba využije existujúcu nádrž Málinec, ktorú prepojí s novou hornou nádržou pri Detvianskej Hute.
Hrádza vodnej nádrže Málinec | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK
Väčší ohlas v médiách a verejnosti však tieto plány vzbudili až vo februári tohto roka, keď ministerstvo životného prostredia takto „aktualizovaný“ projekt prečerpávačky navrhlo vyhlásiť za strategickú investíciu. Odvtedy sa projekt z hľadiska povoľovania neposunul: vláda o jeho zaradení medzi strategické investície zatiaľ nerozhodla a nevstúpil ani do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Novým posunom vo veci však je, že Vodohospodárska výstavba má od včerajška (5. júna) v rukách prvú dohodu s energetikmi, konkrétne so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS), teda štátnym prevádzkovateľom prenosovej sústavy, ktorý pre jej bezpečné fungovanie obstaráva tzv. podporné služby.
K poskytovateľov podporných služieb v súčasnosti patrí aj technológia, s akou vodohospodári rátajú na Ipli. Ide hlavne o prečerpávaciu vodnú elektráreň Čierny Váh, ktorú vlastnia Slovenské elektrárne. V prevádzke je od roku 1982.
Prípadná nová prečerpávacia elektráreň, ktorej výstavbu envirorezort pretláča na Ipli, by mala sústave pomáhať podobným spôsobom. Hoci podrobnosti o energetických parametroch a „biznisovom modeli“ svojho projektu Vodohospodárska výstavba zatiaľ nepredstavila, kľúčovú rolu pre ekonomiku projektu budú podľa všetkého zohrávať podporné služby.
Vodná nádrž Málinec | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK
Na čom sa dohodli so SEPS
Zostáva vám 60% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.