Vlastníci bytov s domovými kotolňami riešia „protizákonnosť“ vyhlášky o rozpočítavaní tepla

Zástupcovia vlastníkov bytov v bytových domoch s centrálnym zdrojom tepla v budove (ďalej len „domová kotolňa“) podali dnes otvoreným listom ministrovi hospodárstva SR podnet pre podozrenie na protizákonnosť textu niektorých ustanovení prijatej Vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, taktiež pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej vode a rozpočítavania množstva tepla na vykurovanie (ďalej len „vyhláška“).

Vyhlášku vydalo MH SR v zmysle splnomocnenia v ustanoveniach zákona NR SR č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v platnom znení novely zákona č. 100/2014 Z.z.

Vyhláška je platná k termínu 19.8.2016, kedy bola zverejnená v Zbierke zákonov SR a účinná k termínu 1.1.2017; okrem prechodného ustanovenia v § 11 pre subjekty, ktoré prevádzkujú vlastný centrálny zdroj tepla v budove (ďalej len „domové kotolne“), ktoré musia postupovať podľa vyhlášky už za rok 2016.

Vlastníci bytov, ktorí prevádzkujú vlastnú domovú kotolňu, majú podozrenie, že ustanovenia prijatej vyhlášky sú v § 4 ods. 3 písm. c), v § 10 ods. 7 a v § 11 v rozpore s ustanoveniami zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 182/1993“) v § 7b ods. 1, 2, 3, v primeraných predmetných ustanoveniach § 8 a v § 10 ods. 1, 2. 3 a 4.

V liste podrobne zdôvodňujú poznanie o pravdepodobnej protizákonnosti predmetných ustanovení vyhlášky týkajúcich sa rozpočítavania množstva „dodaného“ tepla z vlastných domových kotolní pre svoju vlastnú spotrebu v bytoch bytového domu a žiadajú ministra hospodárstva SR na základe podporných dôkazov o urýchlené relevantné posúdenie a úpravu, zmenu textu vyhlášky, tak aby jej aplikáciou v praxi nedošlo ku škodám na majetku vlastníkov bytov a neboli porušené ich zákonné práva pri správe svojho súkromného majetku.

Na možné zákonné porušenia zákonnosti v navrhovanom texte vyhlášky upozorňovali zástupcovia vlastníkov bytov listom ministra hospodárstva SR ešte pred jej podpisom a zverejnením v Zbierke zákonov.

Tieto pripomienky a podnety však neboli tvorcami textu vyhlášky na MH SR akceptované a tak aplikácia vyhlášky pre rozpočítavanie množstva „dodaného“ tepla práve pre subjekty s domovou kotolňou je nevykonateľná z pohľadu dodržiavania ustanovení zákona č. 182/1993, ktorý je základným zákonom pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určuje podmienky správy spoločného majetku vlastníkov bytov v bytových domoch a tiež pravidlá zabezpečovania prevádzky zariadení, údržby a opráv na spoločnom majetku vlastníkov bytov a pravidlá pre zabezpečovanie plnení pre vlastníkov bytov jednotlivých bytov v dome.

Vlastníci v podnete pre ministra podrobili analýze predmetné ustanovenia vyhlášky.

V ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) vyhláška vyžaduje náklady na dodané teplo pri rozpočítavaní tepla v budove s domovou kotolňou určiť na základe údajov o „ekonomicky oprávnených nákladoch“ a to primerane podľa § 4 vyhlášky ÚRSO č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácie v tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Táto vyhláška o cenovej regulácií však platí len pre regulované subjekty pri tvorbe ceny za vyrobené a dodané teplo zo systémov CZT. Vzťahovať ju na spoločenstvá ako na subjekty, ktoré s teplom nepodnikajú, netvoria cenu a zisk, ale zúčtovávajú len priame náklady na výrobu tepla v domovej kotolni, je neprípustné.

Podľa rozboru obsahu predmetného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c) vyhlášky možno do nákladov na výrobu tepla v domovej kotolni zahrnúť len náklady na palivo, elektrinu, technologickú vodu a technologické hmoty.

Tieto náklady možno aj podľa zákona rozpočítať ako priame náklady na výrobu tepla a rozpočítať pre vlastníkov bytov podľa indikatívnych údajov z bytov. Ostatné náklady uvedené v § 4 ods. 3 písm. c) možno účtovať len ako náklady vynaložené z Fondu PÚO, ktorý sa tvorí na princípe výšky vlastníckeho podielu vlastníkov bytov v dome.

K tomuto princípu sa musia vzťahovať aj výdavky a náklady z Fondu vynaložené na prevádzku, údržbu a opravy zariadení domu a iného spoločného majetku vlastníkov bytov v dome.

Ak by sa tieto náklady s Fondu PÚO tvorené na princípe vlastníckeho podielu použili spolu s prostriedkami priamych nákladov za plnenia (palivo, elektrina, voda, hmoty) a rozpočítali by sa oproti spotrebám, ktoré objektívne nekopírujú vlastnícky podiel, došlo by týmto k vzájomnému poškodzovaniu vlastníkov v úhradách za dodané teplo.

Zákonný, oddelený spôsob zúčtovania nákladov za plnenia samostatne za plnenia a samostatne za Fond PÚO rieši správne a jedine len zákon č. 182/1993. Podľa tohto zistenia celé násilné vtiahnutie budovy s domovou kotolňou ako objekt rozpočítania do vyhlášky o rozpočítavaní tepla sa javí ako zbytočný krok, ktorý absolútne nerieši osobitosť vlastníckych vzťahov pri prevádzke domovej kotolne a jej odlišnosť oproti systémom CZT. Podľa tohto poznania bude akékoľvek vyžadovanie plnenia predmetných ustanovení vyhlášky vo vzťahu k domovým kotolniam zakladať protiprávny vzťah.

Podobná situácia v protiprávnosti je obsiahnutá aj v § 10 ods. 7, v ktorom sa od spoločenstiev znova vyžaduje uvádzať pre objekt rozpočítavania a pre konečných spotrebiteľov údaje získané z „ekonomicky oprávnených nákladov“ prípadne údajov o nákladoch z Fondu PÚO ako duplicitu oproti Správe o hospodárení s Fondom PÚO, ktorú vlastníci každoročne prerokovávajú a schvaľujú, a kde majú všetky tieto požadované údaje o nákladoch uvedené.

Zástupcovia vlastníkov bytov v podnete taktiež poukazujú na retroaktivitu ustanovenia § 11 vyhlášky, podľa ktorých je vyhláška účinná od 1.1.2017, t. j. platí pre dodávateľov a odberateľov zo systémov CZT až v roku 2017, ale pre subjekty s domovou kotolňou už pre rozpočítavanie tepla na rok 2016.

Je to nerovnaké uplatňovanie právnej normy pre subjekty vyhlášky a navyše aj v tomto je porušenie zákona č. 182/1993, nakoľko zákon stanovuje, že vlastníci bytov musia byť oboznámení o spôsobe rozpočítavania nákladov pred zúčtovacím obdobím a primerane musia k tomu tvoriť prostriedky na plnenia a do Fondu PÚO. Vyhláška je platná od 19.8.2016 ale retroaktívne účinná pre domové kotolne už od 1.1.2016.

Podnet na posúdenie podozrenia na protizákonnosť predmetných ustanovení vyhlášky bol vlastníkmi bytov spracovaný na základe dôkladnej analýzy za použitia indikatívnych údajov získaných pri rozpočítavaní nákladov na výrobu tepla pre bytový dom F/12 z domovej kotolne za rok 2015 podľa ustanovení zákona č. 182/1993 a porovnaním podľa ustanovení vyhlášky č. 240/2016.

Z výsledku porovnania jednoznačne vyplýva, že pri aplikácií vyhlášky by došlo k vzájomnej diskriminácií vlastníkov bytov, k vzájomnému poškodzovaniu sa v hodnotovom finančnom vyjadrení v nákladoch na teplo v rozmedzí 84 - 110 percent.

Taktiež by došlo k porušeniu princípu výšky vlastníckeho podielu na spoločnom zariadení domu. Podľa zákona č. 182/1993 sa tento princíp musí dodržať nielen pre tvorbe prostriedkov Fondu PÚO ale aj pri nákladoch Fondu PÚO.

Tento princíp porušujú ustanovenia vyhlášky č. 240/2016 vo vyššie uvedených paragrafoch tým, že vyžadujú pri rozpočítavaní množstva „dodaného“ tepla z domových kotolní okrem priamych nákladov na palivo, elektrinu, technickú vodu a technické hmoty uplatňovať aj ostatné náklady na prevádzku domovej kotolne z Fondu PÚO a takto „zmiešané“ celkové náklady rozpočítať voči spotrebám jednotlivých bytov v bytovom dome. Tento stav zakladá diskrimináciu vlastníkov bytov navzájom a to účinnosťou právnej normy - vyhlášky. Ustanovenia vyhlášky ako právnej normy nemôžu rušiť a meniť ustanovenia zákona, ktorý je vyššou právnou normou.

Poznanie o pravdepodobnej nezákonnosti predmetných ustanovení vyhlášky č. 240/2016 vlastníci bytov opierajú aj o stanovisko kompetentného odboru Ministerstva financií SR vydané pod č. MF/18702/2016-74 zo dňa 5.10.2016 k účtovaniu nákladov spojených s výrobou tepla.

Uvedené stanovisko bolo spracované k žiadosti vlastníkov bytov o metodické usmernenie vo veci aplikácie vyhlášky č. 240/2016 pri rozpočítavaní množstva „dodaného“ tepla a to z pohľadu účtovania nákladov spojených s výrobou tepla v domových kotolniach za dodržania ustanovení zákona č. 182/1993 a zákona o účtovníctve č. 341/2002 a príslušných opatrení MF SR k účtovným postupom a osnovám platných pre spoločenstvá vlastníkov bytov ako pre organizácie nezriadené na podnikanie.

Okrem iného sa v stanovisku konštatuje, že prostriedky zhromažďované vo Fonde PÚO a použité na úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkou spoločných zariadení v dome vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov sa nerozúčtovávajú a nepoužité preddavky Fondu PÚO sa vlastníkom bytov nevracajú a sú zostatkom Fondu PÚO na ďalšie obdobia.

Aj v otázke odpisov stanovisko potvrdzuje poznanie vlastníkov bytov, že domová kotolňa po uvedení do prevádzky sa stáva spoločným zariadením domu vo vlastníctve vlastníkov domu podľa ich vlastníckeho podielu v dome. Teda nie je vo vlastníctve správcu alebo spoločenstva, ktoré nemôže vlastniť dlhodobý hmotný majetok.

Odpisy sa k majetku vlastníkov netvoria a teda nemôžu byť predmetom rozpočítavania nákladov na výrobu tepla v domovej kotolni. V nadväznosti na zákon č. 182/1993 je v § 35 ods. 4 Opatrenia MF/24342/2007-74 osobitne ustanovené účtovanie o úhradách za plnenia vlastníkmi bytov a v § 49 ods. 3 uvedeného opatrenia účtovanie o použití Fondu PÚO.

V stanovisku sa uvádza, že jednotlivé náklady na plyn, elektrinu, technologickú vodu a technologické hmoty sa započítavajú do nákladov na výrobu tepla a sú teda v rámci úhrad za plnenia rozúčtovávané podľa spotreby tepla na jednotlivé byty. Keďže Fond PÚO je určený na úhradu výdavkov spojených s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných zariadení domu je v súlade zo zákonom aby sa tieto náklady hradili z uvedeného fondu.

Spoločenstvo je povinné v súlade s § 7b ods.3 zákona č. 182/1993 za kalendárny rok vykonať vyúčtovanie dodaných plnení pre jednotlivé byty podľa spotrieb a nespotrebované prostriedky vrátiť vlastníkom bytov a taktiež vykonať vyúčtovanie Fondu PÚO za dom ako celok, čiže nespotrebované prostriedky Fondu PÚO sa vlastníkom nevracajú, ale sú súčasťou Fondu PÚO na ďalšie obdobia.

V závere otvoreného listu ministrovi hospodárstva SR zástupcovia vlastníkov bytov konštatujú, že predmetnou iniciatívou sa snažia o nastolenie čistoty v právnych vzťahoch v oblasti tepelnej energetiky a vyzývajú k náprave nezákonného stavu a zamedzeniu vzniku hmotných škôd pri možnej aplikácií predmetných ustanovení vyhlášky.

Bratislava 8.11.2016

Ing. Miroslav Verčimák
za petičný výbor

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.