Vietor v plachtách či protivietor? Ako je to s akceleračnými zónami a rozvojom veternej energetiky (PRÁVNY POHĽAD)

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v decembrovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 10-12/2025. Predplatitelia Energie-portal.sk magazín našli vo svojich poštových schránkach.

Nedávne oznámenie Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) o začatí procesu identifikácie a prípravy akceleračných zón v Nitrianskom, Trnavskom a Košickom kraji vzbudilo rozruch u dotknutých obcí. JESS na to reagovala stanoviskom, v ktorom uviedla, že v prvej fáze ide len o začatie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (SEA/EIA). Zároveň ide o jeden z míľnikov, na ktorý je naviazané čerpanie cca 570 mil. eur z Plánu obnovy¹, a záväzok vyplývajúci z európskej legislatívy.

Napriek ambivalentným signálom má tak štát motiváciu, aby zrealizoval príslušné opatrenia na rozvoj veternej energie. Samotná príprava aj výsledná podoba akceleračných zón môžu mať významný vplyv na rozvoj veternej energie na Slovensku, nakoľko v akceleračných zónach sa predpokladá zabezpečenie stoviek MW inštalovaného výkonu.²

Legislatívny kontext

Posledné revidované znenie Smernice EÚ 2018/2001 o podpore obnoviteľných zdrojov energie (tzv. RED III) stanovuje povinnosť pripraviť a schváliť plány akceleračných zón pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do 21. 2. 2026. Štát je tak povinný urobiť príslušné kroky, ktorých realizácia bude závisieť nielen od JESS, ale aj od spolupráce ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia už v apríli 2025 zverejnilo návrh Metodiky pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku, ktorý obsahuje základný rámec na vytvorenie akceleračných zón.

Novela zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (zákon o OZE) účinná od 1. 11. 2025 zavádza do slovenskej legislatívy definíciu akceleračnej zóny a určuje Ministerstvo hospodárstva SR ako gestora zodpovedného za vypracovanie dokumentu určujúceho akceleračné zóny.³

Novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA) účinná od 1. 11. 2025 zase splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia SR na vydanie vyhlášky určujúcej kritériá a podrobnosti pre akceleračné zóny pre veternú energiu a výslednú podobu metodiky pre rozvoj veternej energetiky.⁴ Príprava akceleračných zón tak bude do veľkej miery testom inštitucionálnej spolupráce.

Ako štát uvažuje o veternej energii?

Celkový inštalovaný výkon jestvujúcich veterných elektrární na Slovensku je aktuálne 3 MW, čo je významne menej ako v prípade iných druhov OZE (napr. slnečná energia, vodná energia). Aktuálne znenie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030 (INECP) predpokladá, že do roku 2030 bude možné uviesť do prevádzky veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom až 750 MW.⁵ Štát tak v jednom zo svojich nosných strategických dokumentov vidí priestor na exponenciálny nárast inštalovaného výkonu veterných elektrární.

Slovensko ako vhodná krajina na investície do veternej energie?

Pri zbežnom pohľade sa tak Slovensko môže javiť ako perspektívna krajina na investície do veternej energie. Dopyt po zelenej energii vrátane veternej energie napokon generujú aj mnohé podniky, ktoré sú súčasťou medzinárodných skupín, a na Slovensku vytvárajú, resp. majú potenciál vytvoriť významné množstvo pracovných miest. Využívanie energie z OZE je taktiež čoraz významnejším faktorom aj pri financovaní podnikateľských projektov zo strany finančných inštitúcií a podporných programov financovaných z európskych zdrojov.

Je Slovensko skutočne pripravené a otvorené rozvoju veternej energie? Jedným zo zásadných faktorov je spoločenská akceptovateľnosť, predvídateľnosť regulačného rámca a právna istota. Čo sa týka spoločenskej akceptovateľnosti, štát sa na jednej strane snaží vyvracať mýty o veternej energii. Je však otázne, či v súčasnom postfaktuálnom informačnom šume plnom protichodných vyjadrení a informácií nie je namieste aktívnejšia strategická komunikácia.

Otázniky sú spojené aj s predvídateľnosťou regulačného rámca a právnou istotou. Napríklad vyššie uvedené legislatívne zmeny účinné od 1. 11. 2025 aj samotné akceleračné zóny majú potenciál významne prispieť k rozvoju veternej energie na Slovensku.

Čo to znamená pre projekty, ktoré sú už aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie? Samotný INECP hovorí o viac ako 20 zámeroch v procese povoľovania s celkovým inštalovaným výkonom viac ako 1 400 MW.⁶ Podľa údajov dostupných na Enviroportáli sú viaceré z projektov iniciovaných v posledných rokoch v pokročilom štádiu procesu EIA, čo znamená, že investori plánovaniu a príprave projektov venovali pomerne značný čas aj finančné prostriedky. Je otázne, čo budú akceleračné zóny v konečnom dôsledku znamenať pre tieto projekty.

Otáznou je aj interpretácia niektorých ustanovení novely Zákona o EIA účinnej od 1. 11. 2025. Z pohľadu veternej energie je takýmto ustanovením napríklad § 39a ods. 6, ktorý pri akceleračných zónach vyžaduje v povoľovacom procese predloženie (i) stanoviska dotknutej obce, (ii) stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, a stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy (SEPS).

Ak bude čo i len jedno z týchto troch stanovísk nesúhlasné, projekt nebude povolený. Táto podmienka predstavuje značnú bariéru, ktorá do istej miery popiera samotný účel akceleračných zón ako oblastí, v ktorých má štát zabezpečiť pripravenosť na rozvoj veternej energie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.