Dvořák Hager & Partners
Dny teplárenství a energetiky
INNOGY

Veterné, solárne parky, či prečerpávacie zásobníky môžu vyrásť na mieste uhoľných baní

Vieme spustiť solárne a veterné elektrárne v bývalých hnedouhoľných baniach bez akejkoľvek podpory štátu, hlásia výrobcovia elektriny v Nemecku.

Veterné, solárne parky, či prečerpávacie zásobníky môžu vyrásť na mieste uhoľných baní

Foto: LEAG

Nemecká vláda ešte len rozhodla o odstavovaní uhoľných elektrární v krajine do roku 2038 a niektoré energetické spoločnosti už uvažujú, čo spraviť s bývalými ťažobnými územiami zamestnávajúcimi tisícky ľudí. Švédska energetická spoločnosť Vattenfall spolu s nemeckým dodávateľom zelenej energie Baywa sú pripravené postaviť na mieste končiacich lignitových baní a elektrární fotovoltické a veterné parky.

“Územia s ťažbou lignitu možno zachovať ako energetické regióny,” uvádza Claus Wattendrup z Vattenfall. “V Lužickom regióne sa dajú podľa predpokladov inštalovať fotovoltické systémy a veterné turbíny s kapacitou až do 40 GW,” tvrdí Benedikt Ortmann, manažér spoločnosti Baywa.

Bez podpory štátu

Zaujímavé pritom je, že tieto parky sa nemajú spoliehať na štátnu podporu (avšak stopercentným vlastníkom Vattenfall je švédsky štát). “Vieme spustiť projekty solárnych a veterných elektrární v Nemecku od roku 2020. Všetky v rámci čisto trhových podmienok bez akejkoľvek dotácie,” hovorí šéf Baywa Klaus Josef Lutz pre denník Handelsblatt.

Vattenfall sa v ostatných rokoch, najmä po zmene vládnej garnitúry vo Švédsku, zameriava na rozširovanie výroby obnoviteľnej a obmedzovanie fosílnej elektriny. Na to má pripravený balík vo výške viac ako tri miliardy dolárov, z ktorých dve tretiny majú ísť na veterné parky.

Aj prečerpávacie hydroelektrárne

Potenciál povrchových ťažobných území pre obnoviteľnú energetiku skúmala nedávno aj štúdia spolkového ministerstva hospodárstva. Konštatuje sa v nej, že oblasti ponúkajú “v zásade dobré štartovacie podmienky”, pričom tieto sú najvýhodnejšie práve v oblasti Lužicka.

Avšak nielen solárnu a veternú energiu je možné v týchto oblastiach využívať. Wuppertálsky Inštitút pre klímu, životné prostredie a energiu uverejnil štúdiu o možnostiach nahradenia bývalých hnedouhoľných baní uskladňovacími zariadeniami založenými na prečerpávaní vody.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Stĺpček. Slovensko cieľ pre OZE do roku 2020 nesplní

Stĺpček. Slovensko cieľ pre OZE do roku 2020 nesplní

Nové čísla, staré správy.

Názor Karola Galeka. Korupcia v účtoch za elektrinu a útek Roberta Fica na Ústavný súd

Názor Karola Galeka. Korupcia v účtoch za elektrinu a útek Roberta Fica na Ústavný súd

O mesiac uplynú dva roky, čo sme na prokuratúru podali viacero trestných oznámení kvôli kauze vysokých cien energií. Účty za elektrinu vtedy v niektorých prípadoch skokovo narástli aj o 300 %.

Voda, slnko či biomasa? Štúdia odhalila, ktoré OZE majú na Slovensku najväčší potenciál

Voda, slnko či biomasa? Štúdia odhalila, ktoré OZE majú na Slovensku najväčší potenciál

Kým najväčší celkový potenciál z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku má solárna energia, najvyšší technický potenciál má vďaka prírodným podmienkam biomasa.