ÚRSO: Doplatky na OZE a KVET v roku 2020 vzrastú na rekordných 519 miliónov eur | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSDS
Belimo

ÚRSO: Doplatky na OZE a KVET v roku 2020 vzrastú na rekordných 519 miliónov eur

Desať firiem s najvyššími doplatkami zinkasuje viac ako 100 miliónov eur. Pozrite si, ktoré podniky to sú.

fotovoltické panely

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Doplatky na obnoviteľné zdroje energie (OZE) a vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (VÚ KVET) v roku 2020 vzrastú na rekordných 519 174 000 eur. Vyplýva to z odhadu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre tento rok.

Podporovaní výrobcovia inkasujú podporu prostredníctvom tzv. doplatkov, ktoré sa financujú z tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Tá je obsiahnutá v koncovej cene elektriny a tvorí približne jej pätinu.

V tomto článku sa dozviete:

  • koľko elektriny vyrobia podporovaní výrobcovia na doplatok,
  • aké zdroje zelenej energie dostanú najväčšiu podporu,
  • ktoré firmy podľa ÚRSO zinkasujú najvyššie doplatky.

Výrobcovia dodajú 5 737 GWh energie

V porovnaní s rokom 2019 vzrastie celkový objem podpory pre výrobcov zelenej energie o viac ako 80 miliónov eur a mierne by mal prevýšiť aj doposiaľ rekordný rok 2017 (515 miliónov eur). Definitívne údaje o vyplatených doplatkoch za rok 2020 však budú známe až v budúcom roku.

Podporovaní výrobcovia podľa odhadu ÚRSO v tomto roku vyrobia na doplatok 5 737 GWh energie. O proti roku 2019 (5 078 GWh) to bude zhruba o 13 % viac.

V zozname podporovaných výrobcov v roku 2020 figuruje 2 570 subjektov, čo je v porovnaní s vlaňajškom približne o 100 menej.

Väčšina podporovaných výrobcov v zozname ÚRSO (2 450 subjektov) produkuje energiu z OZE, najmä zo slnka, vody, biomasy a bioplynu. Menšia časť výrobcov (120 subjektov) čerpá podporu na výrobu energie prostredníctvom VÚ KVET, a to hlavne zo zemného plynu, uhlia a biomasy.

Najväčšiu podporu dostanú fotovoltici

Najväčšia časť doplatkov v roku 2020 pôjde podľa odhadu ÚRSO podobne ako v predošlých rokoch prevádzkovateľom fotovoltických elektrární. Tí by mali v tomto roku zinkasovať podporu v objeme takmer 210 miliónov eur, pričom na doplatok vyrobia 596 GWh energie.

Viac ako 77 miliónov eur majú v roku 2020 dostať firmy, ktorý pri výrobe elektriny využívajú ako primárny zdroj energie zemný plyn. Títo výrobcovia podľa odhadu ÚRSO vyrobia prostredníctvom VÚ KVET na doplatok 1 733 GWh elektriny.

Ďalších 72 miliónov eur pôjde prostredníctvom doplatkov na výrobu obnoviteľnej elektriny z bioplynu. Podporovaní výrobcovia by mali na doplatok vyrobiť zhruba 706 GWh energie z tohto zdroja.

Doplatky v objeme takmer 70 miliónov eur majú zinkasovať prevádzkovatelia zdrojov, ktoré využívajú ako primárny zdroj energie biomasu, a to na 753 GWh elektriny.

V poradí piaty najväčší objem doplatkov v roku 2020 (39,4 miliónov eur) pôjde podľa odhadu ÚRSO výrobcom energie z vody. Prevádzkovatelia vodných elektrární by mali na doplatok vyrobiť 918 GWh energie.

VÚ KVET z čierneho uhlia, zemného plynu a hutníckeho plynu odberatelia elektriny v tomto roku podporia sumou takmer 20 miliónov eur. Doplatok v tejto kategórii zinkasuje jediná spoločnosť, a to Ferroenergy, s.r.o., dcéra U.S. Steel Košice, s.r.o., pričom na doplatok by mala vyrobiť 505 GWh elektriny.

Ďalší výrobcovia energie prostredníctvom VÚ KVET z čierneho, resp. hnedého uhlia v kombinácii so zemným plynom, predovšetkým teplárne, by v tomto roku mali zinkasovať podporu v objeme 16 miliónov eur. Na doplatok vyprodukujú 334 GWh energie.

Menšia časť doplatkov má ísť tiež výrobcom energie z iných obnoviteľných a sekundárnych palív (sedem miliónov eur), spoločnosti KOSIT, ktorá vyrába energiu z komunálneho odpadu (dva milióny eur), prevádzkovateľom zdrojov na čierne a hnedé uhlie (takmer dva milióny eur) či výrobcom energie z nafty, iných ropných produktov a biomasy (1,7 milióna eur).

Menej ako milión eur na doplatkoch zinkasujú podniky, ktoré na výrobu energie využívajú skládkový plyn (900 tisíc eur), plyn z čističiek odpadových vôd – ČOV (500 tisíc eur), kvapaliny získané z komunálneho odpadu (200 tisíc eur) a veternú energiu (91 eur).

10 najväčších zinkasuje 100 miliónov

Príjemcami najväčších doplatkov budú podľa odhadu ÚRSO aj v roku 2020 prevádzkovatelia veľkých zdrojov VÚ KVET a výrobcovia elektriny z biomasy.

Desať firiem s najvyššími doplatkami má pritom zinkasovať pätinu celkového objemu doplatkov v tomto roku (104,9 miliónov eur). Spoločnosť s najvyšším doplatkom v roku 2020 by si oproti roku 2019 mala polepšiť o viac ako 10 miliónov eur.

Nasledujúca tabuľka zahŕňa všetkých výrobcov, ktorí by v tomto roku mali dostať doplatok vyšší ako milión eur.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Investori chcú vo veľkom stavať obnoviteľné zdroje, projekty však stagnujú

Investori chcú vo veľkom stavať obnoviteľné zdroje, projekty však stagnujú

Nové inštalácie veterných a fotovoltických elektrární v USA zaznamenali vlani výrazný pokles.

Slovensko čelí žalobe. Meškáte s energetickou legislatívou a nekomunikujete, odkazuje eurokomisia

Slovensko čelí žalobe. Meškáte s energetickou legislatívou a nekomunikujete, odkazuje eurokomisia

Transpozíciu smernice o podpore OZE už Slovensko prijalo, ale neoznámilo to Komisii. Zároveň sa stále čaká na vykonávaciu vyhlášku, bez ktorej transpozícia nie je kompletná.

Ťažbu plynu v EÚ nerozhýbal ani extrémny nárast cien, produkcia opäť medziročne poklesla

Ťažbu plynu v EÚ nerozhýbal ani extrémny nárast cien, produkcia opäť medziročne poklesla

Európska komisia pripisuje znižujúcu sa ťažbu viacerým dôvodom.