Ukrajina na križovatke: Čo je v hre pre Spojené štáty a Európu? (2. časť)

V skutočnosti, ak by ste mali vymyslieť energetický systém stvorený a optimalizovaný ku korupcii, vyzeral by podobne ako ten ukrajinský. Začali by ste s úplným štátnym monopolom, ktorý nie je zodpovedný nikomu okrem hlavy štátu, ktorá menuje manažment spoločnosti. Hospodárila by netransparentne bez potreby byť zodpovednou akcionárom (ktorí by sa dožadovali vlastníckych práv ako vlastníci) alebo kapitálovým trhom, keďže jej chronická zadlženosť je periodicky vyplácaná štátnou pokladnicou.

Domáca produkcia je ocenená umele nízko, zdanlivo z dôvodu sociálnej starostlivosti, no vedie k šedému trhu v dodávkach zemného plynu, ktorý je stanovený prístupom privilegovaných a nie cenou. Nízke ceny potlačujú domácu produkciu ako aj zlepšovanie energetickej efektívnosti. Z tohto dôvodu vyžadujú dovoz ohromných množstiev zemného plynu, ktorý je zhodou okolností kontrolovaný tým istým štátnym monopolom alebo vybranou spoločnosťou v úlohe sprostredkovateľa.

Tento neprehľadný sprostredkovateľ je často veľkodušne vyplácaný zemným plynom, čo mu umožňuje znovu zemný plyn vyvážať alebo za vysokú cenu ho predávať domácim spotrebiteľom, nechávajúc štátnu spoločnosť s dovozným dlhom a sociálnymi záväzkami.

Strategický tranzit

Ukrajina podkopala svoje podstatné výhody zásadnej tranzitnej krajiny pre ropu a zemný plyn medzi Ruskom/Centrálnou Áziou a európskymi trhmi. Tieto výhody vyplývali z dôvodu výhodnej geografickej lokality a infraštruktúry z čias Sovietskeho zväzu. Ukrajina zdedila tranzitné sovietske ropovody, ktoré mali uvádzanú kapacitu 175 bcm ročne, ako aj hojné a ideálne umiestnené kapacity na skladovanie zemného plynu.

Ukrajina na križovatke: Čo je v hre pre Spojené štáty a Európu? (1. časť)

Na dôvažok, tranzitné ropné potrubie Ukrajiny má kapacitu viac ako jeden milión barelov ropy denne, spájajúc ruskú a stredoázijskú produkciu ropy s pevninskými trhmi v strednej Európe.

Napriek tomu ruský tranzit zemného plynu je menej ako 100 bcm oproti 120 bcm, ktoré bolo priemerom z post sovietskych čias. Rusko v súčasnosti čulo buduje a plánuje tranzity, ktoré nahradia Ukrajinu, menovite Severný prúd (Nord Stream) a najmä Južný prúd (South Stream).

Keď sa dokončí druhá línia North Stream koncom tohto roka, kapacita sa navýši na 55 bcm ročne. Ak Rusko zrealizuje budúci rok South Stream na úrovni 63 bcm, tak do roku 2016 bude mať tranzitnú kapacitu, ktorá úplne nahradí súčasnú tranzitnú kapacitu zemného plynu cez Ukrajinu, ktorá predstavuje približne 80% zemného plynu, ktorý Rusko predáva do Európy, respektíve 20% európskeho dopytu po zemnom plyne.

Nespoľahlivý partner

Toto všetko sa udialo preto, lebo Ukrajina sa ukázala byť nespoľahlivým tranzitným partnerom tak pre Rusko ako aj pre Európu. Za sebou idúce ukrajinské vlády sa snažili použiť svoju tranzitnú výhodu za účelom získania cien za zemný plyn z Ruska pod trhovú cenu. Toto pokračovalo aj napriek tomu, že podmienky, ktoré umožňovali barter lacného zemného plynu za tranzit, menovite lacný zemný plyn zo strednej Ázie dostupný pre Rusko, zmizol už pred piatimi rokmi.

Dokonca aj keď ceny boli nízke, z dôvodu chronickej zadlženosti Naftogaz-u (ukrajinská štátna spoločnosť) Gazprom-u, viedlo to k zmluvným sporom, pravidelným útočným politickým ťahom a niekedy k vypojeniu dodávok zemného plynu.

Namiesto udržiavania a zvyšovania dôveryhodnosti tranzitného systému Ukrajiny prostredníctvom tranzitných ziskov za účelom získania vyšších objemov, Ukrajina vyvolala vážne obavy v očiach producentov energie a jej spotrebiteľov.

Kríza

Plynná kríza z Januára 2006 a 2009 vážne ovplyvnila dodávku zemného plynu do Európy na vrchole zimy a zvýraznila poznanie, akou nespoľahlivou tranzitnou krajinou je Ukrajina. Preto aj návrh tranzitu Nabucco, ktorý je sponzorovaný EÚ, je rovnako znížením závislosti na dodávke zemného plynu z Ruska, ako aj znížením rizík vyplývajúcich z tranzitu cez Ukrajinu.

Európa sa opakovane tvári ako nevinná obeť tranzitných roztržiek medzi Ruskom a Ukrajinou. Pritom EÚ slepo prijíma akúkoľvek dohodu na ktorej sa tí dvaja dohodnú, nezávisle od toho aké fatálne sú podmienky či ako prchavé je ich dodržiavanie, ako sa ukázalo tak v 2006 ako i v roku 2009.

Príčiny ukrajinskej nespoľahlivosti

Hlavné príčiny energetickej neistoty Ukrajiny sú dobre známe, rovnako ako jej náprava. Boli zdokumentované v Posudku Energetickej stratégie Ukrajiny vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou a publikovanou v roku 2006. Opakované pokusy boli urobené medzinárodnými organizáciami, vrátane Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, EÚ a americkou vládou k presvedčeniu a podpore ukrajinských orgánov prijať skutočné reformy energetického sektora.

Tie boli poväčšine prijaté s vlažnou odozvou aj keď i základné podmienky tejto krajiny pokračujú v úpadku. Pousmial som sa, keď som si prečítal článok, ktorý hovoril o konferencii v Kyjeve konanej pred dvoma týždňami na tému „Prírodný plyn a Energetická budúcnosť Ukrajiny“ organizovanou známou medzinárodnou energetickou konzultačnou spoločnosťou za prítomnosti vedúcich predstaviteľov Ukrajiny. Dovolím si tvrdiť, že väčšina ukrajinských energetických expertov by sama vedela napísať návrhy postupov bez akejkoľvek zahraničnej pomoci, ktorú už toľkokrát počuli.

Tieto návrhy sa v podstate týkajú modernizovania obchodných praktík tohto veľkého a netransparentného sektora ukrajinskej ekonomiky, ktorý slúži ako exkluzívne pole pre ukrajinských politikov posledných dvadsiatich rokov. Znamená to tiež koniec naháňania za rentou, ktoré spôsobuje únik miliárd dolárov ročne, transparentné a spravodlivé pravidlá súťaže pre investorov, ktorí nezvýhodňujú politicky spojené záujmy.

A viac ako čokoľvek, reforma cenotvorby energií. Predpokladajúc vhodné podmienky pre obchodovanie, Ukrajina disponuje dostatočným potenciálom konvenčnej a obnoviteľnej energie, ako aj vedeckými a inžinierskymi schopnosťami tak zvýšiť svoju domácu energetickú produkciu ako aj zlepšiť svoju energetickú výkonnosť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.