Týchto päť opatrení má dekarbonizovať EÚ. Slovensko návrhy Komisie víta. S výhradami

Elektrifikácia všetkých sektorov, masívne využívanie vodíka či radikálne zvýšenie energetickej efektívnosti. Európska komisia si od týchto a ďalších technologických ciest sľubuje dekarbonizáciu EÚ do roku 2050.

Vyplýva to z dlhodobej strategickej vízie Čistá planéta pre všetkých z dielne Európskej komisie. K dokumentu, ktorý Komisia predstavila koncom novembra 2018, slovenský rezort životného prostredia vypracoval predbežné stanovisko. Oba dokumenty si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazu v závere článku.

Päť technologických ciest

Európska energetika, priemysel a napokon aj všetky ostatné sektory ekonomiky EÚ by mali v najbližších desaťročiach prejsť zásadnou transformáciou. Na stole je celovo osem scenárov, z ktorých päť by poviedlo k redukcii emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 %, jeden scenár o 90 % a dva by mali zredukovať emisie o 100 %. Do úvahy sa pritom berú aj tzv. negatívne emisie, teda ich zachytávanie a ukladanie.

Ktorý z týchto scenárov sa stane stratégiou celej EÚ? To chce Komisia ponechať na členských štátoch. Tvrdí však, že všetky scenáre sú v súlade s Parížskou dohodou, avšak len posledné dva scenáre – čiže „uhlíková neutralita EÚ“ v roku 2050 by boli konzistentné s jej ambicióznym 1,5°C cieľom.

Prvých päť scenárov (všetky s redukciou emisií o 80 %) bude podľa EK možné dosiahnuť piatimi technologickými cestami:

• Elektrifikácia všetkých sektorov;

• Masívne využívanie vodíka v priemysle, doprave a v budovách;

• Power to X (P2X), teda využívanie prebytočnej energie z OZE na výrobu syntetických palív a ich používanie v priemysle, doprave a v budovách;

• Radikálne zvýšenie energetickej efektívnosti vo všetkých sektoroch, čo by v doprave znamenalo elektrifikáciu a odklon od individuálnej dopravy;

• Obehové hospodárstvo so zvýšenou materiálovou efektivitou a odklonom od individuálnej dopravy.

Šiesty scenár (s redukciou emisií o 90 %) by počítal s kombináciou všetkých piatich technologických ciest a siedmy scenár by k nim pridal aj masívne využívanie biomasy, zalesňovanie, zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS).

Najradikálnejší ôsmy scenár okrem spomínaných piatich opatrení počíta navyše aj s vysokou úrovňou obehového hospodárstva, zmenou správania spotrebiteľov, ako aj zachytávaním uhlíka v pôde.

Komisia okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť investície do energetiky zo súčasných dvoch na 2,8% HDP/rok (čiže 520 – 575 mld. eur/rok). Upozorňuje tiež, že transformácia ekonomiky silne postihne nielen sektor fosílnych palív, ale všetky energeticky náročné odvetvia, vrátane výroby automobilov, ocele či hliníka.

Ministerstvo: Rozvoj OZE je limitovaný

Podľa predbežného stanoviska k materiálu Komisie, ktoré vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR, naša krajina iniciatívu Komisie víta, upozorňujeme však aj na viacero problematických miest.

Jednou z výhrad slovenského envirorezortu je, že hoci EK počíta s jadrovou energiou ako súčasťou nízkouhlíkového energetického mixu EÚ, na rozdiel od obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stratégia podrobnejšie nerozvíja nástroje na zvýšenie podielu jadra. Predpokladaný podiel 15 % jadrovej energie pri dvojnásobnej spotrebe elektriny v roku 2050 si pritom bude vyžadovať nové jadrové zdroje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.