Potrubia sú veľmi zaujímavé časti infraštruktúry. Takmer
bez povšimnutia ležia pod zemou po celé desaťročia, pričom
prepravujú zdroje energie, ktoré nám umožňujú žiť moderný
život. Niekedy sa však náhle ocitnú v centre pozornosti, zapĺňajú
titulky v novinách a stávajú sa vysoko aktuálnou politickou
témou.
Potrubie sa na výslnie môže dostať vtedy, keď sa plánuje či
realizuje nový a veľký projekt, alebo tiež vtedy, keď
geopolitické dianie ohrozuje spoľahlivosť existujúcich
infraštruktúr. Obe tieto situácie sa v súčasnosti odohrávajú v
oblasti Čierneho mora, pričom sa priamo týkajú aj Turecka a jeho
dlhodobých záujmov.
Turecké hospodárstvo je závislé na dovoze energie, bez ktorej
nie je možný jeho rast. Jedným z najdôležitejších surovín v
tureckom energetickom mixe je najmä zemný plyn. Ten sa z veľkej
časti používa na výrobu elektriny, prevádzku tovární a
vykurovanie domácností. Preto nie je prekvapením, že zabezpečenie
dodávok zemného plynu je prioritou tureckej energetickej politiky a
šachová partia rozohratá medzi Ruskom a Západom poskytla Ankare
historickú príležitosť.
Od roku 1990 spoločnosť Gazprom postupne diverzifikovala
exportné cesty k svojim západným zákazníkom, napríklad aj
výstavbou niekoľkých nových plynovodov, ako je Modrý prúd.
Napriek tomuto úsiliu sa zhruba polovica ruského plynu určená pre
západ stále prepravuje cez Ukrajinu, kde súčasná politická a
ekonomická nestabilita môže ohroziť budúci tok plynu. V dôsledku
toho potrebuje Gazprom ďalšie veľké potrubie, aby zabezpečil tok
plynu pre svojich západných partnerov.
V decembri, po mesiacoch rastúceho napätia s Európskou úniou,
prezident Putin nečakane oznámil zrušenie projektu South Stream.
Gigantický plynovod mal oslobodiť Gazprom a jeho európskych
zákazníkov od rizík vyplývajúcich z ukrajinského chaosu. V
rovnakom čase Putin predstavil iné potrubie, Turecký prúd, ktoré
by malo prechádzať popod Čierne more a namiesto v Bulharska
vyústiť v regióne Marmara.
Rozhodnutie Ruska ponúka príležitosť pre Turecko, ktoré je po
Nemecku druhým najväčším zahraničným odberateľom spoločnosti
Gazprom. Na rozdiel od Nemecka, Francúzska alebo Poľska je táto
krajina stále závislá na tranzite plynu cez Ukrajinu, keďže
tadiaľ prechádza objem plynu predstavujúci štvrtinu tureckej
spotreby. Pomocou priameho potrubia sa tureckí spotrebitelia zbavia
geopolitických rizík i tranzitných poplatkov vyplývajúcich z
ukrajinskej účasti. A to všetko zadarmo, pretože Gazprom chce
plynovod vybudovať na vlastné náklady. Navyše, Putin na konci
roka 2014 sľúbil Turecku aj zľavu na cenu zemného plynu.
Ruský záväzok má jasný politický základ, zakorenený v
súčasnej konfrontačnej situácii medzi Moskvou a Bruselom. Stavba
Tureckého prúdu však bude mať dlhodobý účinok. Potrubie bude
totiž postavené len raz, ale slúžiť bude po celé desaťročia.
Jeho budovanie v súčasnosti umožní Turecku ponechať si výhody z
diverzifikovaných a lacnejších dodávok energií počas
nasledujúcich dekád.
Stavba Tureckého prúdu je tiež príležitosťou pre posilnenie
úlohy Turecka v oblasti energetickej politiky EÚ. Spolu s Južným
koridorom z Azerbajdžanu zmení Turecký prúd túto krajinu na
centrum zemného plynu pre južnú Európu a Balkán, pričom tiež
zvýši diverzifikáciu zdrojov a spoľahlivosť dodávok zemného
plynu.
Všetko je pripravené: časti potrubí sú na skladoch v Burgase
a zariadenia spoločnosti Saipem čakajú na ukladanie potrubia. Už
sa naskytá len posledná otázka, ktorú je potrebné doriešiť
a tou sú ceny dodávok zemného plynu pre spoločnosť BOTAS.
Gazprom a BOTAS o nej rokujú už mesiace.
Priestoru na rokovania je veľa – ukázala to aj dohoda
podpísaná medzi spoločnosťou Gazprom a niekoľkými tureckými
súkromnými energetickými spoločnosťami. Nakoniec, spoločnosť
BOTAS by mohla získať značnú zľavu na využívanie záväzkov
spoločnosti Gazprom na projekte.
Významnú rolu hrá aj načasovanie. Ruský záujem o Turecký
prúd je momentálne na vrchole, jednak pre vyšetrovanie Európskej
komisie, ale aj pre situáciu na Ukrajine. Každé oneskorenie stojí
peniaze a Gazprom by sa nakoniec mohol rozhodnúť presmerovať svoje
investície do rozvoja ázijských trhov či projektov LNG.
Rovnako dôležitá je aj budúca infraštruktúra, ktorá má
prepraviť plyn z turecko-gréckych hraníc do Európy. Jeden
z uskutočniteľných projektov je slovenský Eastring.
Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Slovensko nedávno vydali
spoločné vyhlásenie o tomto projekte ako signál politickej
podpory. Ak sa bude Eastring aj naďalej vyvíjať tým správnym
smerom, bude by to výhra pre všetky zúčastnené krajiny. Nielen
že si Slovensko udrží svoju pozíciu tranzitnej krajiny, ale
juhovýchodná Európa posilní svoju energetickú bezpečnosť a
prispeje k hospodárskemu rozvoju regiónu.
Uzavretie dohody o Tureckom prúde je príležitosťou, ktorú si
netreba nechať ujsť. Aj keď už toto potrubie nebude v centre
pozornosti, naďalej zostane trvalým dedičstvom, ktoré bude ticho
slúžiť hospodárskemu rastu a udržiavať medzinárodné
postavenie medzi zúčastnenými krajinami.
Matteo Verda
Autor je spolupracovníkom spoločnosti
Gazprom v oblasti výskumu
z Talianskeho inštitútu pre
medzinárodné politologické štúdiá (ISPI).
Príspevok je názorom zaslaným redakcii. Názory
zverejňované v rámci zaslaných príspevkov môžu, ale
nemusia vyjadrovať názor redakcie. Energie-portal.sk
|
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.