Turecký prúd: príležitosť, ktorú si netreba nechať ujsť

Potrubie sa na výslnie môže dostať vtedy, keď sa plánuje či realizuje nový a veľký projekt, alebo tiež vtedy, keď geopolitické dianie ohrozuje spoľahlivosť existujúcich infraštruktúr. Obe tieto situácie sa v súčasnosti odohrávajú v oblasti Čierneho mora, pričom sa priamo týkajú aj Turecka a jeho dlhodobých záujmov.

Turecké hospodárstvo je závislé na dovoze energie, bez ktorej nie je možný jeho rast. Jedným z najdôležitejších surovín v tureckom energetickom mixe je najmä zemný plyn. Ten sa z veľkej časti používa na výrobu elektriny, prevádzku tovární a vykurovanie domácností. Preto nie je prekvapením, že zabezpečenie dodávok zemného plynu je prioritou tureckej energetickej politiky a šachová partia rozohratá medzi Ruskom a Západom poskytla Ankare historickú príležitosť.

Od roku 1990 spoločnosť Gazprom postupne diverzifikovala exportné cesty k svojim západným zákazníkom, napríklad aj výstavbou niekoľkých nových plynovodov, ako je Modrý prúd. Napriek tomuto úsiliu sa zhruba polovica ruského plynu určená pre západ stále prepravuje cez Ukrajinu, kde súčasná politická a ekonomická nestabilita môže ohroziť budúci tok plynu. V dôsledku toho potrebuje Gazprom ďalšie veľké potrubie, aby zabezpečil tok plynu pre svojich západných partnerov.

V decembri, po mesiacoch rastúceho napätia s Európskou úniou, prezident Putin nečakane oznámil zrušenie projektu South Stream. Gigantický plynovod mal oslobodiť Gazprom a jeho európskych zákazníkov od rizík vyplývajúcich z ukrajinského chaosu. V rovnakom čase Putin predstavil iné potrubie, Turecký prúd, ktoré by malo prechádzať popod Čierne more a namiesto v Bulharska vyústiť v regióne Marmara.

Rozhodnutie Ruska ponúka príležitosť pre Turecko, ktoré je po Nemecku druhým najväčším zahraničným odberateľom spoločnosti Gazprom. Na rozdiel od Nemecka, Francúzska alebo Poľska je táto krajina stále závislá na tranzite plynu cez Ukrajinu, keďže tadiaľ prechádza objem plynu predstavujúci štvrtinu tureckej spotreby. Pomocou priameho potrubia sa tureckí spotrebitelia zbavia geopolitických rizík i tranzitných poplatkov vyplývajúcich z ukrajinskej účasti. A to všetko zadarmo, pretože Gazprom chce plynovod vybudovať na vlastné náklady. Navyše, Putin na konci roka 2014 sľúbil Turecku aj zľavu na cenu zemného plynu.

Ruský záväzok má jasný politický základ, zakorenený v súčasnej konfrontačnej situácii medzi Moskvou a Bruselom. Stavba Tureckého prúdu však bude mať dlhodobý účinok. Potrubie bude totiž postavené len raz, ale slúžiť bude po celé desaťročia. Jeho budovanie v súčasnosti umožní Turecku ponechať si výhody z diverzifikovaných a lacnejších dodávok energií počas nasledujúcich dekád.

Stavba Tureckého prúdu je tiež príležitosťou pre posilnenie úlohy Turecka v oblasti energetickej politiky EÚ. Spolu s Južným koridorom z Azerbajdžanu zmení Turecký prúd túto krajinu na centrum zemného plynu pre južnú Európu a Balkán, pričom tiež zvýši diverzifikáciu zdrojov a spoľahlivosť dodávok zemného plynu.

Všetko je pripravené: časti potrubí sú na skladoch v Burgase a zariadenia spoločnosti Saipem čakajú na ukladanie potrubia. Už sa naskytá len posledná otázka, ktorú je potrebné doriešiť a tou sú ceny dodávok zemného plynu pre spoločnosť BOTAS. Gazprom a BOTAS o nej rokujú už mesiace.

Priestoru na rokovania je veľa – ukázala to aj dohoda podpísaná medzi spoločnosťou Gazprom a niekoľkými tureckými súkromnými energetickými spoločnosťami. Nakoniec, spoločnosť BOTAS by mohla získať značnú zľavu na využívanie záväzkov spoločnosti Gazprom na projekte.

Významnú rolu hrá aj načasovanie. Ruský záujem o Turecký prúd je momentálne na vrchole, jednak pre vyšetrovanie Európskej komisie, ale aj pre situáciu na Ukrajine. Každé oneskorenie stojí peniaze a Gazprom by sa nakoniec mohol rozhodnúť presmerovať svoje investície do rozvoja ázijských trhov či projektov LNG.

Rovnako dôležitá je aj budúca infraštruktúra, ktorá má prepraviť plyn z turecko-gréckych hraníc do Európy. Jeden z uskutočniteľných projektov je slovenský Eastring. Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Slovensko nedávno vydali spoločné vyhlásenie o tomto projekte ako signál politickej podpory. Ak sa bude Eastring aj naďalej vyvíjať tým správnym smerom, bude by to výhra pre všetky zúčastnené krajiny. Nielen že si Slovensko udrží svoju pozíciu tranzitnej krajiny, ale juhovýchodná Európa posilní svoju energetickú bezpečnosť a prispeje k hospodárskemu rozvoju regiónu.

Uzavretie dohody o Tureckom prúde je príležitosťou, ktorú si netreba nechať ujsť. Aj keď už toto potrubie nebude v centre pozornosti, naďalej zostane trvalým dedičstvom, ktoré bude ticho slúžiť hospodárskemu rastu a udržiavať medzinárodné postavenie medzi zúčastnenými krajinami.

Matteo Verda
Autor je spolupracovníkom spoločnosti Gazprom v oblasti výskumu
z Talianskeho inštitútu pre medzinárodné politologické štúdiá (ISPI).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.