Oceliarne, cementárne, chemické závody sú najväčšími spotrebiteľmi energie aj na Slovensku. Snahy o dekarbonizáciu procesov narážajú na ekonomické a technologické limity.
Oceliarne, cementárne, hlinikárne, papierenský či chemický priemysel. To sú všetko odvetvia, ktoré spotrebujú najviac energie a sú aj najviac citlivé na zvyšovanie cien energií. Výroba železa a ocele, cementu a chemikálií tvorí vyše 40 % celkovej spotreby energií v európskom priemysle.
Podniky sa prívlastku “energeticky náročné” zrejme nezbavia tak skoro. A to ani napriek snahe ich “ekologizovať”. Prečo? Vysoká spotreba energie vyplýva z potreby veľmi vysokých teplôt (viac ako 1000 stupňov Celzia) pri spracovávaní surovín. Toto je hlavný dôvod, prečo odvetvia nedokážu používať hocijakú kombináciu paliva a technológie a prečo možnosti elektrifikácie alebo dekarbonizácie týchto procesov sú v súčasnosti značne obmedzené.
Napríklad používanie tepelných čerpadiel zatiaľ nie je vhodné pre vysoko-teplotné podmienky. Elektrina môže nahradiť spaľovanie uhlia alebo plynu, no jej použitie závisí od vhodných materiálov k dispozícii a konkrétnych procesov. Aj preto energeticky najnáročnejšie odvetvia v súčasnosti stále závisia na fosílnych palivách.
Ostatné priemyselné odvetvia, ako je potravinárstvo, strojárenstvo, papierenstvo, či spracovanie hliníka využívajú nízke alebo stredne vysoké teploty. Obnoviteľné zdroje (papier) a elektrina (hliník) preto v nich často tvoria už významný zdroj energie.
Štúdia BloombergNEF sa zamýšľa nad perspektívami elektrifikácie ťažkých priemyselných odvetví a uvádza dôvody, prečo tu dekarbonizovanie môže byť náročný a dlhotrvajúci proces.
Oceliarsky priemysel
Vyhliadky na elektrifikovanie výroby železa a ocele sú v krátko- až strednodobom časovom horizonte obmedzené na sporadické využívanie elektrických pecí pri novovznikajúcich investíciach na zelenej lúke. Jedným z dôvodov je obmedzená dostupnosť železného šrotu. Pretože tieto typy pecí dokážu využívať iba recyklované železo. “Rozšírenie tohto typu výroby by preto vyžadovalo vyššiu recykláciu železa a ocele.”
Ďalším dôvodom sú podľa BloombergNEF náklady na energie. Cena zemného plynu bude totiž nižšia ako cena elektriny ešte niekoľko najbližších dekád. Elektrické pece tvoria pomerne stabilný podiel na výrobe ocele v Európe (39-41 %), zvyšok zabezpečujú hlavne zariadenia spaľujúce uhlie.
Úplná elektrifikácia oceliarstva využívajúceho primárnu surovinu zatiaľ na komerčnej úrovni nie je možná. Jednou z ciest môže byť elektrolýza, no v reálnej prevádzke nie je v súčasnosti žiadny takýto projekt. “Preto jej úloha pri výrobe ocele a železa bude veľmi obmedzená aj v roku 2050,” konštatujú analytici.
V ďalšej časti článku sa dozviete:
- aká je možná technologická cesta pre oceliarstvo a čo ju brzdí v Európe?
- prečo môže väčšie uplatnenie nájsť vodíková technológia?
- čo je prekážkou pri využívaní uskladňovania uhlíka?
- prečo elektrifikácia cementární bude prebiehať pomaly?
- na aké palivá sa budú spoliehať cementárne naďalej?
- kedy sa zelený vodík nákladovo vyrovná plynu pri výrobe čpavku?
- bude vôbec možné vyrábať metanol z vodíka?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.