Budú to kogeneračné jednotky aj obnoviteľné zdroje. Aké investície čakajú teplárne?

Slovenské teplárenstvo má za sebou v uplynulých rokoch viacero veľkých investícií, rozbehnutých i dokončených. Komplexnou premenou prešlo napríklad vykurovanie Hornej Nitry, kde museli po odstavení Elektrárne Nováky vybudovať systém prakticky od základu. Uhoľný zdroj tam nahradil plynové kotly, ale aj tepelné čerpadlá, biomasa či tepelný solárny systém.

Transformáciou Hornej Nitry však príbeh nekončí a bez ďalších investícií sa výroba tepla na Slovensku podľa všetkého nezaobíde. Dôvodom je okrem iného požiadavka, aby systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) spĺňali parametre tzv. účinného vykurovania. A to znamená väčšie zapájanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).

Ako ukazujú aj najnovšie čísla za rok 2024, kľúčové postavenie vo výrobe tepla má na Slovensku dlhodobo zemný plyn. Vlani jeho podiel v palivovej základni stúpol na 58 %. Dôležitým palivom je však aj biomasa (21 %) a zvyšok teplárenského mixu dopĺňajú hlavne olej a uhlie.

Akým smerom sa budú uberať ďalšie investície teplární? A ktoré technológie budú zohrávať hlavnú úlohu? Predstavitelia rôznych odvetví energetiky, ktorých sme oslovili, sa zhodujú, že teplárenstvo a elektroenergetika budú zrejme čoraz viac spojenými nádobami.

Kogenerácia pomáha systému

V spoločnosti Veolia Energia Slovensko, ktorá patrí k najväčším hráčom na teplárenskom trhu, vnímajú trendy v odvetví ako súčasť celkovej transformácie energetického sektoru. Tú do veľkej miery poháňa elektrifikácia priemyslu, dopravy i vykurovania.

„Hlavným limitom sú však kapacity existujúcich elektrických sietí, ktoré neboli projektované na súčasné požiadavky - v niektorých krajinách EÚ dosahujú čakacie doby na nové pripojenia až 8 - 10 rokov a náklady na ich posilnenie sú vysoké,“ vysvetľuje obchodná riaditeľka spoločnosti Petronela Chovaníková.

Z ekonomického hľadiska podľa nej nie je reálne očakávať pokles nákladov na elektrinu. Vysoké ceny energií pritom už teraz zaťažujú európsku ekonomiku a situáciu komplikuje potreba modernizácie infraštruktúry a dekarbonizácie.

Veolia vyzdvihuje, že kľúčovú úlohu v energetickom systéme zohrávajú kogeneračné zdroje, resp. VÚ KVET, ale systémy čelia ekonomickým výzvam. „Po roku 2032 môže byť problematické udržať ich rentabilitu bez štátnej podpory, hoci sú podstatné pre stabilitu systému. Viaceré krajiny EÚ už zaviedli kapacitné mechanizmy na zabezpečenie stability dodávok. Na Slovensku sa vedú debaty o budúcnosti tarify TPS a možnostiach jej využitia,“ pokračuje P. Chovaníková

VÚ KVET vníma v slovenskom kontexte perspektívne tiež spoločnosť PPA CONTROLL, ktorá je dodávateľom technologických riešení pre energetiku a v ostatnej dobe má za sebou viacero projektov postavených práve na kogenerácii.

„Z nášho pohľadu budú pri ďalšom rozvoji teplárenstva zohrávať kľúčovú úlohu vysoko účinné zdroje založené na kogeneračných jednotkách a paroplynových cykloch so spaľovaním zemného plynu,“ reagoval na otázku Richard Pavlík, riaditeľ úseku technologických projektov PPA CONTROLL.

Odborník vyzdvihuje, že tieto technológie umožňujú kombinovanú výrobu elektriny a tepla s výrazne vyššou účinnosťou a nižšími emisiami ako tradičné riešenia.

„Ich flexibilita je zároveň prínosom pri integrácii obnoviteľných zdrojov, keďže dokážu rýchlo reagovať na kolísanie dodávok. V budúcnosti navyše poskytujú priestor na postupný prechod k nízkouhlíkovým palivám, ako sú biometán alebo vodík,“ vyzdvihuje R. Pavlík.

Presadzujú sa hybridné riešenia

O posun k ďalším technológiám hovorí tiež výrobca tepla. „Z pohľadu Veolie očakávame v slovenskom teplárenstve postupný prechod na obnoviteľné zdroje energie - biomasu, geotermálnu energiu, solárne kolektory a tepelné čerpadlá a zavádzanie digitálnych technológií na optimalizáciu výroby. Tieto technológie sú šetrnejšie k životnému prostrediu a dlhodobo ekonomicky výhodnejšie než tradičné fosílne palivá,“ pokračuje obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko Petronela Chovaníková.

Významný potenciál výrobca tepla vidí tiež v postupnej náhrade zemného plynu za obnoviteľné plyny. „Bude však dôležité, aby výroba stíhala pokrývať rastúci dopyt po týchto obnoviteľných alternatívach,“ upozorňuje. Biometán na Slovensku zatiaľ vyrábajú iba dve „upgradnuté“ bioplynové stanice, ďalšie by sa však mali onedlho pripojiť k sieti. Na druhej strane vodík sa javí ako beh na dlhšiu trať.

„Pri nových projektoch sa zameriavame na hybridné riešenia kombinujúce viacero zdrojov energie, energetické úložiská a pokročilé systémy riadenia a vždy zohľadňujeme potenciál príslušnej lokality, technických možností a dopadu cien tepla na konečného spotrebiteľa,“ uzatvára P. Chovaníková.

Podobným smerom aktuálne uvažuje aj Nitrianska teplárenská spoločnosť, majoritne mestská firma, ktorá v rámci nedávno predstaveného projektu plánuje inštalovať nielen kogeneračné jednotky, ale aj tepelné čerpadlá, elektrokotol či batériové úložisko (BESS).

Inovatívnymi prvkami v slovenskom kontexte sú pritom najmä dve posledné spomínané technológie, ktoré chcú teplári využiť na poskytovanie podporných služieb. Kým BESS plánujú v Nitre využívať pre dodávku špičkovej elektrickej energie, elektrokotol pre odber prebytkovej elektriny zo sústavy.

Investíciu do batériového úložiska, jedného z najväčších v krajine, okrem toho už rozbehla aj TEPLÁREŇ Považská Bystrica zo skupiny UCED Slovensko. Projekt pre výrobcu tepla pripravila spoločnosť Viessmann.

„Batériové systémy / BESS sú v rámci systémových riešení, ktoré poskytujeme, logickým pokračovaním toho, v čom sme dlhodobo silní. Akumulácia elektriny sa stáva veľmi zaujímavou v kontexte toho, ako sa celá energetika mení,“ priblížil vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk Generálny riaditeľ spoločnosti Viessmann pre Slovensko a Českú republiku Miroslav Janda.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.