VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Trendom a výzvou teplárenstva je prechod na nízkoteplotné systémy

Budúcnosť tepelnej energetiky má byť naďalej aj v kombinovanej výrobe, potenciál je v agregovaní výkonu menších zdrojov.

Stanislav Janiš a Martina Olejníková

Martina Olejníková a Stanislav Janiš na Vykurovaní 2024 / Foto: Energie-portal.sk

Výroba a dodávka tepla v systémoch diaľkového vykurovania má dôležitý význam v energetike Slovenska nielen z hľadiska dopadu na celkové ceny energií, ale aj spoľahlivé fungovanie elektrizačnej sústavy.

Prevádzkovatelia musia na jednej strane zabezpečovať súlad systémov so stabilne sa meniacou legislatívou, na druhej strane sa snažiť o nákladovo efektívne riešenia. Často pritom ide o navzájom si odporujúce opatrenia.

Podobne ako elektroenergetika, aj tepelná energetika sa posúva k decentralizácii zdrojov, väčšiemu využívanie obnoviteľnej energie a digitalizácii.

V článku sa dozviete:

  • akú časť elektrickej energie na Slovensku vyrábajú teplárenské podniky,
  • aký je priemerný podiel systémov CZT na celkovom predaji tepla v Európe,
  • aký je podiel tepla pochádzajúci z obnoviteľných zdrojov v EÚ a na Slovensku,
  • ktoré krajiny môžu byť pre Slovensko inšpiráciou pri rozvoji diaľkového vykurovania,
  • prečo je CZT podľa zástupcov odvetvia už overeným obchodným modelom pre komunálnu energetiku,
  • aké nové trendy možno pozorovať v diaľkovom vykurovaní,
  • kde sa skrýva ešte nevyužitý potenciál pre KVET na Slovensku,
  • no čo upozorňujú teplári pri zárukách pôvodu na obnoviteľné teplo.

„Centrálne vykurovanie je súčasťou veľkej energetiky a má obrovskú budúcnosť. Aj preto, že zo 7,8 GW inštalovaného elektrického výkonu na Slovensku 30 % tvoria systémy CZT, čo nie je málo. Ak si zachováme zdravý rozum a rešpekt k fyzike, budú spokojní spotrebitelia, klíma aj výrobcovia tepla,“ uviedol na konferencii Vykurovanie 2024 Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Systémy diaľkového vykurovania tvoria 12 % z celkového predaja tepla v Európe, pričom podiely sa veľmi líšia podľa krajín. Najviac rozvinuté sú v severských krajinách a tiež v regióne strednej a východnej Európy.

 
 

Zostáva vám 69% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.