Atmosféra sa vo výškach nad 10 až 12 kilometrov v období posledných 30 rokov významne ochladzuje. Čím vyššie stúpame, tým je tento pokles razantnejší.
V posledných rokoch výskum čoraz častejšie prichádza k záverom, že za podstatnou časťou tohto ochladzovania stojí silnejúci skleníkový efekt atmosféry. Ten je spôsobený rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v nižšie ležiacej troposfére. Ďalším faktorom je deštrukcia stratosférického ozónu, ktorá sa však obmedzuje len na polárne oblasti nad severným a južným pólom.
Tepelné žiarenie s vlnovými dĺžkami okolo 15 µm, ktoré by sa za normálnych okolností malo šíriť do vyšších atmosférických hladín, sa do stratosféry dostáva v čoraz menších množstvách. Prejavuje sa to najmä tým, že vrstvy atmosféry sa do výšky približne šesť kilometrov rýchlo otepľujú, zatiaľ čo vrstvy nad touto hranicou sa ochladzujú.
Na fakty, ktorým mainstreamová klimatológia zväčša nevenuje pozornosť, dlhodobo upozorňuje i Patrick J. Michaels, ktorý v júni vystúpil s prednáškou v Bratislave. Klimatológovia sa podľa jeho záverov vo svojich modeloch otepľovania odtrhli od reality.
Správu o ochladzovaní stratosféry priniesol denník SME.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.