Stĺpček. Menej ÚRSO, viac konkurencie. Je čas hovoriť o deregulácii

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal pripravovať strategický dokument, ktorý má vytýčiť, ako bude vyzerať (nielen) cenová regulácia v elektroenergetike, plynárenstve či teplárenstve po roku 2021. Viaceré subjekty na trhu ÚRSO vyzval, aby mu zaslali svoje návrhy na tvorbu novej Regulačnej politiky 2022 – 2026.

Združenie dodávateľov energií túto príležitosť nevyužilo iba pro forma. V jednom zo svojich návrhov dodávatelia otvorili zásadnú tému, ktorá si zaslúži, prinajmenšom, poctivú diskusiu. Na jej konci môže byť prekopanie súčasných pomerov v regulovaných odvetviach a v konečnom dôsledku dlhodobo nižšie náklady slovenských domácností na energie.

Je pritom vopred takmer isté, že každý poriadny (sociálny/národný/doplňte si) populista túto tému zmetie zo stola už v zárodku – bez akejkoľvek ochoty počúvať argumenty a kapacity produkovať vlastné – a ÚRSO bude, prinajlepšom, čušať ako voš pod chrastou. Napriek tomu sa o to treba aspoň pokúsiť. Deregulácia cien dodávok elektriny a plynu.

Súčasné nastavenie cenovej regulácie vychádza z predpokladu, že konkurenčné prostredie v oblasti dodávok energií nie je dostatočne rozvinuté a cenová regulácia má tzv. zraniteľných spotrebiteľov, teda domácnosti a malé firmy, chrániť pred dodávateľmi, ktorí by si inak s cenami robili, „čo sa im zachce“ – podobne ako predajcovia pohonných hmôt či, napríklad, banánov.

Táto predstava však pokrivkáva: kým, napríklad, distribučné činnosti skutočne monopolizované sú a dereguláciu distribúcie na rozdiel od obchodu (za inak nezmenených okolností) nenavrhuje asi nikto, v prípade dodávok elektriny a plynu majú domácnosti spomedzi dodávateľov na výber a aktuálny návrh dodávateľov nie je prvým volaním po uvoľňovaní regulácie.

ÚRSO svoj postup s obľubou obhajuje tým, že určuje iba maximálne koncové ceny energií a dodávatelia môžu stále súťažiť tak, že stanovené ceny podlezú. Sám ÚRSO však musí dobre vedieť, že ide o fantazmagóriu: regulované ceny energií nielenže nenechávajú priestor pre konkurenčný boj dodávateľov o zákazníka, ale z dlhodobého hľadiska vytláčajú alternatívnych dodávateľov zo slovenského trhu, na ktorom sa im (nielen kvôli regulovaným cenám ale aj kvôli nim) jednoducho neoplatí podnikať.

Tým sa konkurenčné prostredie v oblasti dodávok energií napokon skutočne oslabuje, až sa cenová regulácia jedného dňa stane akýmsi „samonaplňujúcim proroctvom“ – trh zmonopolizuje do takej miery, až bude skutočne potrebná. Ale nepredbiehajme a nestrašme.

Oveľa dôležitejšie je pripomínať, že zdravé konkurenčné prostredie na strane ponuky je kľúčovým záujmom domácností. Deregulácia cien dodávok energií otvára pre dodávateľov aj domácnosti nové možnosti, z ktorých môžu mať osoh obe strany. Ako to už pri obchode býva, nejde o nijakú hru s nulovým súčtom – s jedným víťazom a jedným porazeným.

Dodávatelia energií by dereguláciou predovšetkým získali možnosť ponúknuť domácnostiam a malým firmám sofistikovanejšie produkty na dlhšie obdobie. Odberatelia, ktorí sú v súčasnosti považovaní za „zraniteľných“ by tak v konečnom dôsledku mohli mať dlhodobo stabilnejšie ceny elektriny a plynu nepocítiť okamžite každý (napríklad ten aktuálny) pohyb cien komodít na burze.

V neregulovanom segmente veľkých odberateľov sú už dnes zmluvy uzavreté na niekoľko rokov dopredu bežné a podniky z takýchto dlhodobých kontraktov profitujú. V regulovaných segmentoch tzv. zraniteľných odberateľov sa však kvôli regulácii takýto prístup dodávateľom neoplatí. Museli by totiž znášať riziko, že ak by elektrina či plyn na burze krátkodobo zlacneli, ÚRSO by ich prinútil predávať energie so stratou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.