Nemecká protijadrová stratégia má vplyv na viac ako tisíc predčasných úmrtí ročne.
Jadrová energia je omnoho bezpečnejšia ako energia z fosílnych palív. Konštatuje to Hannah Ritchie z vedeckého portálu Ourworldindata.org, ktorý prevádzkuje Oxfordská univerzita.
Ritchie analyzuje viaceré odborné štúdie, ktoré sa napriek malým štatistickým odchýlkam zhodujú v tom, že snaha chrániť životy môže priamo, či nepriamo spôsobiť práve opačný efekt.
Havária vo Fukušime 1
Najznámejšou a jedinou vážnou haváriou v tomto storočí bola tá, ktorú spôsobilo zemetrasenie a cunami v japonskom Tóhoku dňa 11. marca 2011.
.jpg)
Hannah Ritchie cituje správu z japonského denníka The Daily Yomuri ešte z roku 2012, podľa ktorej v súvislosti s nehodou v jadrovej elektrárni Fukušima 1 zomrelo 537 ľudí, no ani jedno v jeho priamom dôsledku. Úmrtia boli spôsobené nepriamo počas evakuácie a vysídlenia obyvateľstva v okolí, ako aj zhoršením chronických ochorení v dôsledku nehody.
Celkovo v dôsledku zemetrasenia a cunami, teda nielen v dôsledku havárie, evidovala k roku 2017 japonská vláda 2 200 úmrtí, no žiadne priamo v dôsledku katastrofy.
V roku 2018 japonská vláda uviedla, že zomrel jeden pracovník na rakovinu pľúc v dôsledku vystavenia sa nehode.
Jadrová energia je veľmi bezpečná
Hannah Ritchie hodnotí závery štúdií aj ohľadom celkovej bezpečnosti jadrových zariadení.
Ak porovnávame úmrtnosť na jednotku energie, ktorá je týmito produkovaná rôznymi zdrojmi energie (z uhlia, ropy, biomasy, plynu, jadra alebo obnoviteľných zdrojov energie), vychádzajú zaujímavé výsledky.
Pomôže jednoduchá vizualizácia, na ktorej je vidieť porovnanie bezpečnosti fosílnych palív, jadrovej energie a biomasy meranej ako úmrtnosť na terawatthodinu energetickej produkcie.
Úmrtnosť spôsobená znečistením ovzdušia a nehodami súvisiacimi s výrobou energie
Jedna terawatthodina energie je pritom približne rovnaká ako ročná energetická spotreba 27 tisíc obyvateľov EÚ.
Z výsledkov je vidieť, že jadrová energia je omnoho bezpečnejšia ako ostatné porovnávané zdroje a v jej dôsledku umiera 442-krát menej ľudí ako v prípade „najšpinavšej“ formy uhlia, 250-krát menej ľudí ako v prípade ropy a 38-krát menej ľudí ako v prípade plynu.
Predstavme si jednoduchý príklad menšieho mesta s 27 tisíc obyvateľmi.
Keby toto mesto produkovalo všetku svoju energiu z uhlia, v dôsledku toho zdroja energie by ročne predčasne zomrelo 25 obyvateľov, väčšinou z dôvodu znečistenia ovzdušia.
V prípade ropy by to bolo 18 úmrtí ročne a tri úmrtia v prípade zemného plynu. Keby mesto získavalo energiu z jadra, tak väčšinu rokov by nedošlo k žiadnym úmrtiam a trvalo by aspoň 14 rokov, kým by došlo minimálne k jednému úmrtiu.
Napriek tomu je verejná mienka väčšinou výrazne naklonená odmietať jadrovú energiu, ako ukazujú výsledky prieskumov na portáli Ourworldindata.org. Po nehode vo Fukušime sa napríklad Nemecko rozhodlo, že začne so stratégiou vyraďovania jadrových zariadení.
Podľa ďalšej citovanej štúdie, ktorá bola zverejnená v renomovanom odbornom časopise Environmental Science & Technology, však takéto politické rozhodnutia môžu stáť životy.
Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, pohľad z Veľkej Javoriny | Foto: Radovan Kazda
Autori v nej analyzovali, koľko ľudí by zomrelo za obdobie rokov 1971 až 2009 navyše, keby bola jadrová energia nahradená fosílnymi palivami. Čísla sú ohromujúce.
„Jadrová energia je hojným nízkouhlíkovým zdrojom základnej záťaže, preto výrazne prispieva k zmierneniu globálnych klimatických zmien a znečistenia ovzdušia. Na základe historických údajov o výrobe sme vypočítali, že jadrová energia v celom svete zabránila v priemere 1,84 milióna úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia a ušetrila 64 gigaton emisií skleníkových plynov ekvivalentných CO2 (GtCO2-ekv.), ktoré by boli výsledkom spaľovania fosílnych palív,“ konštatujú autori.
Jadrová energia by mohla do polovice tohto storočia zabrániť v priemere 420 tisíc –7,04 milióna úmrtí a ušetriť 80 – 240 GtCO2-ekv. Samozrejme podľa toho, ktorý zdroj energie by jadro nahradilo.
Kauza Nemecko
Napríklad v Nemecku, ktoré svoje vyraďovanie jadra nahrádza nárastom produkcie elektriny z uhlia, autori vypočítali, že v rokoch 1971 až 2009 jadro ochránilo pred úmrtím až 117 tisíc ľudí.
V analýze Národného úradu pre ekonomický výskum autori konštatujú, že sociálne náklady tohto prechodu z jadra na uhlie sú približne 12 miliárd dolárov ročne. Viac ako 70% týchto nákladov pochádza zo zvýšeného rizika úmrtnosti spojeného s vystavením miestnemu znečisteniu ovzdušia emitovaného pri spaľovaní fosílnych palív.
Postupné vyraďovanie nemeckých jadrových energetických zariadení malo za následok viac ako 1.100 ďalších úmrtí ročne pre zvýšené koncentrácie SO2, NOx a PM.
Táto stratégia viedla asi k dvanásťpercentnému nárastu celkových emisií každého z týchto troch lokálnych znečisťujúcich látok.
Tento nárast je opäť spôsobený predovšetkým zvýšenými emisiami z uhoľných elektrární. V období rokov 2010 – 2017 boli miestne emisie znečisťujúcich látok z fosílnych elektrární každoročne zodpovedné za približne 65 miliárd dolárov v nákladoch z úmrtnosti (mortality costs).
Asi 8,7 miliardy dolárov z týchto ročných nákladov na úmrtnosť možno pripísať práve postupnému vyraďovaniu jadrových zariadení, čo predstavuje pätnásťpercentný nárast škôd v porovnaní so scenárom bez vyraďovania.
Bezpečná, ale drahá
Na záver ešte jeden graf z Ourworldindata.org. Keď porovnáme bezpečnosť jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, zistíme, že sú na podobnej úrovni, dokonca v prípade jadra sú straty na životoch, tentoraz z nehôd pri výrobe energie, ešte o niečo nižšie než v ostatných kategóriách tzv. obnoviteľných zdrojovh energie s výnimkou biopalív.
Do rozhodovania politikov o tom, ktorý zdroj energie chcú preferovať oproti trhovým preferenciám, vstupuje bezpochyby viac faktorov, ktoré nie sú predmetom tejto témy.
Ide najmä o náklady na vybudovanie zdroja energie, ktoré sa v prípade jadra veľmi ťažko počítajú (viď kauza Mochovce), a tiež náklady na skladovanie paliva a vyraďovanie jadrovo-energetických zariadení. No to je už iný príbeh.
Primárna zdravotná a environmentálna výhoda v nižšej miere smrteľných nehôd a predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia je u jadrovej energetiky nespochybniteľná.
Odlišujme mýty od faktov.
Radovan Kazda
Autor je spolumajiteľ vydavateľstva denníka Energie-portal.sk,
v súčasnosti poslanec NR SR za SaS.
Spolupráca na podkladoch: Diana Motúzová
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.