Menia sa pravidlá poskytovania štátnej pomoci. Týkajú sa najmä CZT

Podpora firiem pri zavádzaní nízkouhlíkových technológií z verejných zdrojov sa riadi pravidlami štátnej a minimálnej pomoci. Tie sa vlani zmenili. Poskytovanie dotácií sa v niektorých oblastiach zjednoduší, inde bude komplikovanejšie. Menia sa tiež kritériá prefinancovateľnosti nákladov.

Nariadenie EÚ o minimálnej pomoci mení definíciu jedného podniku, ktorý sa môže uchádzať o poskytnutie tejto formy dotácie. Ustanovenie sa týka napríklad dcérskych firiem s rovnakým akcionárom, ktoré budú po novom považované za jeden podnik. Menej by to malo zasiahnuť malé a stredné podniky.

V článku sa ešte dozviete:

• ako sa zvyšuje nový strop miminálnej pomoci, ako sa bude počítať a aká podporná schéma sa bude riadiť týmito pravidlami,
• akú časť nákladov bude možné prefinancovať dotáciou pri projektoch energetickej efektívnosti a za akých podmienok možno získať pomoc na 100 % nákladov,
• či a kedy môžu štátnu pomoc získať aj systémy CZT, ktoré ešte nie sú energeticky účinné.

Pomoc môže dosiahnuť až 100 % oprávnených nákladov, no maximum je stanovené na 300-tisíc eur počas troch rokov a kumulatívne pre všetky typy minimálnej pomoci. Predchádzajúci limit bol na úrovni 200-tisíc eur.

„Subjekt obdrží napríklad minimálnu pomoc na podporu zamestnanosti alebo na dotovanie zvýšených nákladov na energie vo výške šesťtisíc eur. Ak chce v priebehu troch rokov investovať aj do opatrení na úsporu energie alebo využívanie obnoviteľných zdrojov, môže dostať už len 240-tisíc eur,“ vysvetľovala na konferencii Vykurovanie 2024 Kvetoslava Šoltésová, riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.