Staral sa socialistický režim o životné prostredie lepšie? Boli environmentálne normy za totality prísnejšie ako dnes? Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu prieskum zmapoval predstavy ľudí spojené so socializmom.
Ľudia na Slovensku si obdobie totality spájajú predovšetkým s povinnosťou či právom pracovať, trvácnejšími výrobkami a kvalitnejšími potravinami. Vyplýva to z výsledkov kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári 2018 realizovala agentúra FOCUS metódou skupinových diskusií, tzv. focusgroups.
Prieskum bol okrem iného zameraný na vnímanie tzv. reálneho socializmu, teda obdobia medzi rokmi 1948 a 1989. Sondáž formou skupinových diskusií nemá reprezentatívny charakter, umožňuje však kvalitatívnu analýzu názorov a skúseností respondentov, ako aj ich spontánnych reakcií na názory ostatných.
Socializmus? Práca a istoty
Respondenti si podľa výsledkov prieskumu socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo taktiež sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Respondenti v diskusii reagovali na voľne položenú otázku „Čo Vám ako prvé napadne, keď sa povie slovo socializmus?“
„Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli,“ píše sa v tlačovej správe o výsledkoch sondáže.
Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci na druhej strane menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.
Kvalitnejšie výrobky a potraviny
V rámci ďalšej časti diskusií respondenti zaujímali stanovisko ku konkrétnym tvrdeniam, ktoré odrážajú pozitívne vnímanie reálneho socializmu a boli sformulované buď na základe propagandistických téz niekdajšieho komunistického režimu, alebo mýtov, ktoré dodnes prežívajú v predstavách ľudí o socializme.
„Respondenti súhlasili s väčšinou takto formulovaných tvrdení. Zo 16 tvrdení vykresľujúcich reálny socializmus v pozitívnom svetle prevládal medzi účastníkmi skupinových diskusií súhlas pri 13, kým nesúhlas iba pri troch,“ uviedol Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Respondenti jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že režim dokázal pre každého zabezpečiť prácu, socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny.
V menšej miere sa respondenti stotožnili taktiež s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa prevládajúceho presvedčenia diskutujúcich bol socializmus taktiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.
Socialistické podniky znečisťovali viac
Respondenti na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie. Názory respondentov v jednotlivých vekových kategóriách však boli rôzne.
Tvrdenie „Socialistický režim sa staral o lepšie životné prostredie, socialistické podniky vypúšťali menej nečistôt do prostredia a museli dodržiavať prísnejšie environmentálne normy ako dnes“ je podľa prevládajúceho názoru stredoškolákov vo veku 15 – 19 rokov pravdivé. Starší respondenti tento názor buď skôr odmietali, alebo k nemu zachovávali neutrálne stanovisko.
Za „silné stránky“ životného prostredia v období socializmu respondenti označovali menšiu intenzitu automobilovej dopravy, prísnejšie pravidlá týkajúce sa ťažby dreva či vyššiu kvalitu ovzdušia, predovšetkým na vidieku.
Na druhej strane respondenti uvádzali, že socialistické podniky vypúšťali do prostredia viac škodlivých látok a v súčasnosti je situácia vďaka prísnejším normám a technologickému pokroku lepšia. Medzi diskutujúcimi taktiež rezonovala problematika znečisťovania vodných tokov a čiernych skládok, ktoré neboli za socializmu dostatočne postihované.
Viac o realizovanom prieskume a jeho výsledkoch čítajte na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.