Masa solárnych panelov sa predáva bez recyklačného poplatku, naznačujú dáta MŽP SR za rok 2025

Hoci s mnohoročným odstupom, ale predsa. Po tom, ako na Slovensku pred viac ako 15 rokmi vznikli prvé veľké fotovoltické elektrárne, množstvo odpadu z vyradených panelov postupne rastie. Potvrdzujú to aj najnovšie čísla za rok 2025, ktoré zverejnilo ministerstvo životného prostredia.

Kým ešte za rok 2021 štát evidoval iba 33 ton odpadu z fotovoltiky, údaj za rok 2026 je už takmer 20-násobne vyšší. Vyzbieralo sa 630,47 ton vyradených panelov.

Odborníci naprieč odvetvím sa však zhodujú, že stále ide relatívne o malé čísla. Matematika je neúprosná: vzhľadom na rozsah inštalácií bude fotovoltického odpadu, pričom „do šrotu“ musí skôr či neskôr putovať každý solárny panel.

Na druhej strane kartami aktuálne stále mieša aj tzv. repowering, teda predĺženie podpory pre zhruba štyri stovky fotovoltických elektrární. Tým mala podpora pôvodne po 15 rokoch už skončiť, ale štát ju prevádzkovateľom elektrární - za zníženia na ročnej báze - predĺžil o ďalších päť rokov. To znamená, že mnohé panely, ktoré by už zrejme boli odpadom, dnes ešte stále zostávajú pripojené k sieti.

„Trend v produkcii fotovoltického odpadu bude samozrejme rastúci, ale ako bude krivka rásť, kvôli repoweringu neviem presne odhadnúť,“ vysvetľuje pre Energie-portal.sk Ronald Blaho, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ASEKOL SK, ktorá na slovenskom trhu patrí k najväčším hráčom v oblasti elektroodpadu i starých batérií a akumulátorov.

„V prvej vlne v rokoch 2010 - 2011 bolo na Slovensku inštalovaných okolo 50 až 60-tisíc ton panelov,“ pokračuje odborník. Tlak na recyklačné kapacity teda skôr či neskôr bude veľký a vlaňajších „630 ton“ je iba ochutnávkou toho, na čo sa musia spracovatelia pripraviť.

„Ak ten odpad príde na recykláciu naraz, tak kapacity stačiť nebudú,“ pokračuje R. Blaho. Skutočný problém však vidí inde. V ekonomike.

V systéme chýbajú recyklačné poplatky

Systém v rámci tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov stojí na tom, že výrobcovia a predajcovia vybraných výrobkov, napríklad automobilov, elektrospotrebičov, batérií, ale aj solárnych panelov, sa musia o predané zariadenia postarať aj po tom, ako sa stanú odpadom. Spravidla na to využívajú tzv. OZV, ktorým hradia recyklačné poplatky a z nich OZV priebežne financujú aj náklady spojené s recykláciou.

Problémom, na ktorý upozorňuje aj ďalší z hráčov v odvetví, je, že za panely inštalované pred 15 rokmi vo väčšine prípadov recyklačné poplatky nikto neuhradil. Do systému síce prostriedky priebežne prúdia, ale tie podľa všetkého zďaleka nebudú zodpovedať skokovému nárastu v produkcii odpadu.

„Historické panely nikto nikdy nezaplatil. My poskytujeme službu recyklácie pre našich klientov, ale sú tisíce panelov, ktoré boli uvedené na trh, za ktoré nikto nezaplatil recyklačný poplatok a tie firmy, ktoré ich uvádzali na trh, možno už dnes ani neexistujú,“ upozornil Jozef Kozák, šéf OZV SEWA, ktorá je ďalším z hráčov v tomto segmente.

Problém pokračuje, recyklačné poplatky chýbajú

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.