Po boome fotovoltiky boom odpadu. Vyradených panelov skokovo pribudlo, hlási MŽP SR

Aj keď ide stále o relatívne malé čísla, najnovšia štatistika o elektroodpade za rok 2024 zachytáva skokový nárast v segmente fotovoltiky. Množstvo vyradených solárnych panelov na Slovensku vlani stúplo o 120 %.

Doposiaľ sa na Slovensku zbieralo ročne iba pár desiatok ton starej fotovoltiky ročne. Spravidla išlo o solárne panely, ktoré boli poškodené, napríklad pri búrkach.

Teraz sa však začínajú vo väčšom vyraďovať solárne panely z obdobia okolo roku 2010, kedy Slovensko zažilo prvý veľký fotovoltický boom.

Vyradené solárne panely sú elektroodpad

Kým v roku 2022 na Slovensku podľa dát Ministerstva životného prostredia SR vzniklo 70 ton fotovoltického odpadu, v roku 2023 sa toto množstvo zhruba zdvojnásobilo na 134 ton. Za rok 2024 envirorezort v najnovšej štatistike hlási 294 ton.

Na to, že fotovoltický segment elektroodpadu, čaká na Slovensku podobne ako v mnohých iných krajinách exponenciálny rast, odborníci upozorňujú už roky. Signály z trhu hovoria, že v aktuálnom roku 2025 bude nárast opäť ešte markantnejší.

„Poviem to na našom príklade: minulý rok sme vyzbierali a zrecyklovali približne štyri tony fotovoltických panelov, ale tento rok odhadujeme, že to bude stonásobne viac. Fotovoltické panely budú v najbližšej budúcnosti tvoriť významnú komoditu. Podobne aj tepelné čerpadlá,“ vysvetľuje v rozhovore pre Odpady-portal.sk riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) SEWA, ktorá je autorizovaná práve pre oblasť elektroodpadu.

„Je to spôsobené nielen tým, že od roku 2010 končí ich životnosť, ale aj súčasnou politikou re-poweringu,“ doplnil na margo predĺženia podpory pre zhruba 400 fotovoltických elektrární. Niektorí ich prevádzkovatelia teraz obmieňajú časť technológií.

Výzvou sú bezrámové panely

Kapacity na recykláciu starej fotovoltiky zatiaľ nie sú dostatočné na očakávané objemy odpadu. Doposiaľ nebolo recyklovať čo. „K tomu, aby vznikali nové technológie a stala sa z toho hromadná záležitosť, potrebuje objemy. Tie doteraz neboli veľké,“ pokračuje J. Kozák.

Osobitnou výzvou z hľadiska recyklácie sú podľa neho tzv. bezrámové solárne panely. Na druhej strane pri paneloch s rámom je nájsť recyklátora omnoho jednoduchšie.

Praktickým problémom tiež je, že množstvo panelov sa v minulosti dostalo na trh bez toho, aby za ne niekto odviedol tzv. recyklačný poplatok. V rámci tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov pritom ide o povinnosť, ktorá sa dostala do zákona o odpadoch až od roku 2016. V systéme teraz v dôsledku toho nemusí byť dostatok zdrojov.

„Historické panely nikto nikdy nezaplatil. My poskytujeme službu recyklácie pre našich klientov, ale sú tisíce panelov, ktoré boli uvedené na trh, za ktoré nikto nezaplatil recyklačný poplatok a tie firmy, ktoré ich uvádzali na trh, možno už dnes ani neexistujú,“ upozorňuje J. Kozák.

Recyklačný poplatok neplatí každý

Podobne situáciu vníma aj Ronald Blaho, šéf ďalšej veľkej OZV s autorizáciou na elektroodpad, ASEKOL SK. Situáciu v tomto segmente objasňoval v rozhovore ešte v roku 2022, odkedy na Slovensku pribudli ďalšie stovky inštalovaného výkonu, najmä v podobe strešných fotovoltík.

Fotovoltika s inštalovaným výkonom 1 MW podľa neho hrubým odhadom predstavuje rádovo 100 až 130 ton fotovoltického odpadu. Štatistika z dielne MŽP SR tak zároveň naznačuje, že problém tzv. free ridingu, teda ignorovania rozšírenej zodpovednosti zo strany niektorých výrobcov, nezmizol.

Podľa dát distribučných spoločností bolo vlani na Slovensku pripojených okolo 280 MW nových zdrojov výkonu, čo takmer kompletne tvorili nové fotovoltické panely. Ak by jeden megawatt inštalovaného výkonu predstavoval okolo 100 ton, išlo by o zhruba 28 000 ton panelov.

Na druhej strane štatistika MŽP SR hovorí o hmotnosti okolo 6 000 ton uvedených na trh. Toto číslo pritom zachytáva fotovoltické panely „uvedené na trh,“ teda tie panely, ktoré sa vlani na Slovensku predali s tým, že za ne bol odvedený recyklačný poplatok do jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov.

„Z ekonomického pohľadu recyklácia fotovoltických panelov nie je samonosná. Podobne ako v prípade televízorov alebo chladničiek sa proces musí dotovať. Nie je to ako v prípade IT zariadení, počítačov, laptopov či mobilov, ktoré v sebe majú dostatok hodnotných komponentov na to, aby sa recyklácia sama zaplatila,“ vysvetlil R. Blaho.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.