Vyradené solárne panely budú problém. Recyklácia je drahá, jej financovanie neisté | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSDS
Belimo

Vyradené solárne panely môžu byť problém. Recyklácia je nákladná, jej financovanie neisté

Recyklačné poplatky za fotovoltické panely sú nastavené nezmyselne, zákonné povinnosti si plní minimum firiem, zhodujú sa odborníci.

solárny park

Foto: Energie-portal.sk

Boom solárnej energetiky v súčasnosti bude znamenať boom fotovoltického odpadu v budúcnosti. Tak ako všetky iné zariadenia aj solárne panely jedného dňa doslúžia a stanú sa odpadom. Nad ich financovaním ich recyklácie však visí otáznik.

Výrobcom a dovozcom panelov na slovenský trh zákon o odpadoch ukladá povinnosť uhrádzať tzv. recyklačné poplatky za ich budúcu recykláciu. Väčšina firiem však do systému zapojená nie je.

Problém sa môže naplno prejaviť už o pár rokov pri vyraďovaní veľkých solárnych parkov vybudovaných okolo roku 2010. Podľa vyjadrení odborníkov, ktorých Energie-portal.sk oslovil, mnohí prevádzkovatelia týchto elektrární nemusia byť na recykláciu panelov finančne pripravení.

Vyradené solárne panely sa tak v konečnom dôsledku môžu stať problémom pre samosprávy. Časť veľkých solárnych parkov totiž stojí na pozemkoch, ktoré sú prenajaté od miest a obcí.

Foto: Energie-portal.sk

V článku sa dozviete:

  • koľko odpadu vznikne z aktuálne nainštalovaných panelov,
  • v čom je situácia v prípade fotovoltiky iná ako pri ostatnom elektroodpade,
  • kedy začne fotovoltického odpadu na Slovensku rýchlo pribúdať,
  • koľko stojí recyklácia panelov z veľkého solárneho parku,
  • prečo hrozí, že podľa súčasných pravidiel budú mať problém obce,
  • aké suroviny sa dajú získať z vyradených panelov,
  • čo hovorí o povinnostiach fotovoltikov odpadová legislatíva,
  • ktoré firmy by mali plniť povinnosti podľa zákona o odpadoch a koľko z nich to reálne robí,
  • v čom je súčasný systém nastavený zle a ako by sa dal opraviť,
  • ako sa problém rozhodli riešiť v Česku.

Budú to desaťtisíce ton odpadu

Solárna energetika v uplynulých rokoch na Slovensku dynamicky rastie. Súčasná kríza spojená s prudkým zdražením energií pritom rozvoj tohto odvetvia zrýchľuje ešte viac. Ako ukázala aj tohtoročná diskusia Energie-portal.sk o budúcnosti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo výrobe elektriny, práve fotovoltika býva najčastejšie využívanou možnosťou pri inštaláciách tzv. lokálnych zdrojov.

Avšak kým súčasným trendom je najmä rast strešnej fotovoltiky, teda relatívne menších inštalácii umiestnených na strechách rodinných domov, ale aj priemyselných hál či administratívnych a verejných budov, veľkú časť výroby elektriny zo slnka predstavujú solárne parky vybudované po rozbehu podpory OZE prostredníctvom tzv. doplatkov okolo roku 2010.

Podľa údajov za rok 2020 predstavoval celkový inštalovaný výkon fotovoltických elektrární v krajine približne 550 MW. Orientačný „prevod“ tohto údaju na tony budúceho fotovoltického odpadu ukazuje, že v budúcnosti pôjde o desiatky tisíc ton vyradených panelov.

„Ak hovoríme o inštalovanom výkone na úrovni 500 – 600 MW, podľa našich prepočtov to predstavuje okolo 55 000 až 70 000 ton budúceho elektroodpadu z fotovoltických panelov,“ priblížil v rozhovore pre Odpady-portal.sk Ronald Blaho, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ASEKOL SK, ktorá patrí k najväčším hráčom na slovenskom trhu s odpadom z elektrozariadení.

Ronald Blaho | Foto: Energie-portal.sk

V kontexte celkovej produkcie elektroodpadu ide o veľké číslo. V súčasnosti sa ho na Slovensku ročne vyprodukuje približne 50 000 ton, pričom tento údaj zahŕňa všetok možný elektroodpad od starých televízorov a IT zariadení až po práčky a chladničky.

„Na rozdiel od týchto zariadení však absolútna väčšina fotovoltických panelov uvedených na trh ešte nie je odpadom, keďže sú stále v prevádzke. Lenže čísla nepustia a tak, ako prišiel boom fotovoltiky, nevyhnutne nás čaká aj „boom“ nového druhu elektroodpadu,“ povedal R. Blaho.

Problém môžu mať obce

V porovnaní s krajinami, kde sa solárna energetika začala masívnejšie rozvíjať už na prelome milénií či ešte skôr, Slovensko čaká spomínaný „boom“ fotovoltického odpadu neskôr. Jeho súčasná produkcia je minimálna, pričom ide prevažne len o poškodené zariadenia.

Odpadom sa ako prvé stanú tie solárne panely, ktoré boli inštalované najdávnejšie. A tými sú vo väčšom objeme najmä spomínané solárne elektrárne vybudované pred viac ako dekádou.

„Čo sa týka Slovenska, očakával som, že prvá vlna fotovoltického elektroodpadu príde už teraz, v čase, kedy sa malo končiť obdobie garantovaných výkupných cien pre podporovaných výrobcov. Tým, že došlo k predĺženiu podporných platieb o päť rokov problém sa odsunul a prvé väčšie množstvá odpadu očakávam v rokoch 2025 alebo 2026,“ uviedol R. Blaho odkazujúc na schému tzv. prolongácie podpory.

Riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba, naopak, očakáva, že rast v produkcii fotovoltického odpadu bude pozvoľnejší. Všetky solárne panely sa podľa neho okamžite po skončení garantovanej podpory nevyradia a majitelia solárnych parkov si preto zatiaľ ani nechystajú peniaze na ich recykláciu.

Ján Karaba | Foto: Energie-portal.sk

„Prevádzkovatelia podľa našich informácií v súčasnosti neriešia kapitálovú pripravenosť na likvidáciu panelov a to z dôvodu, že nikto neuvažuje tak, že by naraz zlikvidoval celú fotovoltickú elektráreň, napríklad po skončení platnosti podpory,“ reagoval J. Karaba na našu otázku.

„Naopak, drvivá väčšina výrobcov bude chcieť pokračovať v prevádzke aj po skončení podpory. Na priebežnú likvidáciu panelov platia firmám, ktoré to robia za nich,“ podotkol šéf fotovoltickej asociácie.

Na druhej strane odborník na elektroodpad upozorňuje, že mnohí z prevádzkovateľov fotovoltických panelov môžu mať o pár rokov ťažkosti. Prevádzkovatelia najväčších parkov s výkonom okolo štyroch megawattov podľa neho budú na recykláciu potrebovať orientačne až do 100 000 eur. Ak ich nenájdu, vyradené panely sa môžu stať problémom aj pre samoprávy.

 
 

Zostáva vám 63% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

MH SR: Energetickú krízu riešime, tu je 15 konkrétnych krokov

MH SR: Energetickú krízu riešime, tu je 15 konkrétnych krokov

Opatrenia, ktoré predstavil rezort hospodárstva, sa týkajú troch oblastí.

Zelené úvery pre energetiku nebudú vždy návratné. No v súlade s politikou Green Deal

Zelené úvery pre energetiku nebudú vždy návratné. No v súlade s politikou Green Deal

Ľahký prístup k finančným zdrojom budú mať iba ekologicky udržateľné projekty. Úvery s verejnými zárukami umožnia podporu aj rizikovým investíciam.

Tepelné čerpadlá a teplárenstvo nie sú nepriatelia, myslí si energetik

Tepelné čerpadlá a teplárenstvo nie sú nepriatelia, myslí si energetik

Prečo vyrábame teplo tak ako vyrábame, keď môžeme využiť energiu dostupnú všade okolo nás – vo vzduchu, vode, v spalinách, pýta sa T. Caha zo spoločnosti SAKO Brno.