Sme voči extrémom počasia bezbranní? V hre sú aj netradičné riešenia

Pomôžu v boji proti klimatickým zmenám nové technológie? Dalo by sa otepľovanie svetovej klímy nejakým spôsobom premeniť na výhodu?

Aj o týchto otázkach diskutovala štvorica odborníkov v rámci podujatia, ktoré predchádza májovému veľtrhu IFAT v Mníchove. IFAT je najväčším svetovým veľtrhom so zameraním na prírodné zdroje a odpadové hospodárstvo.

Klimatológovia: fosílna loby nám škodí

 „Hlavným problémom ľudstva je, že sa nachádzame v ére silného globálneho otepľovania, o ktorom vieme už od šesťdesiatych rokov,“ uviedol prvý z diskutujúcich, klimatológ a profesor fyziky Stefan Rahmstorf. Pripomenul, že vlaňajší rok bol druhý najteplejší v zaznamenanej histórii.

Experti, ktorí rozsah otepľovania a vplyv človeka na globálnu klímu spochybňujú, podľa profesora Rahmstorfa zavádzajú. Za odporom voči mainstremovej klimatológii má stáť loby vplyvného fosílneho priemyslu. Rahmstorf tvrdí, že tento sektor vynakladá značné prostriedky, aby zmiatol verejnosť.

Foto: Energie-portal.sk

Škrty v klimatologickom výskume, ktoré v USA presadzuje administratíva prezidenta Donalda Trumpa, podľa neho v budúcnosti zhoršia kvalitu vedeckých predpovedí a klimatického modelovania. Na svojom blogu Realclimate.org pritom upozorňuje, že klimatické modely od 80. rokov viac alebo menej potvrdili reálne merania.

Na Energie-portal.sk sme však okrem iného viackrát priniesli výsledky analýz amerického experta v oblasti klimatických zmien, Patricka J. Michaelsa, podľa ktorého klimatológovia v predpovediach otepľovania dlhodobo preháňajú. Prečítajte si jeho argumenty, ktorými toto tvrdenie podkladá.

V Singapure využili záplavový mechanizmus

Odborníci zúčastnení na IFAT paneli v Mníchove zhodne konštatovali, že klimatické zmeny a s nimi spojené extrémne výkyvy počasia sú realita a otázne je len to, ako sa na ne čo najlepšie pripraviť. 

„Bolo by pomerne jednoduché adaptovať sa na novú klímu, no nebude jednoduché prispôsobovať sa podnebiu, ktoré sa neustále mení,“ povedal Rahmstorf.  Problémom má byť, napríklad, hladina oceánov, ktorá narastať v priebehu najbližších storočí, aj keby emisie skleníkových plynov výraznejšie klesali, pretože topenie ľadovcov je dlhodobý proces.

Podľa krajinného architekta Gerharda Haubera treba vychádzať z mechanizmov, ktoré fungujú v prírodnom prostredí. „Príroda nám ukazuje, ako môže fungovať dynamická integrácia,“ povedal. 

Príkladom je podľa neho fungovanie mestského parku v Singapure, na ktorého úprave sa ako architekt podieľal. Zelená plocha v čase návalových dažďov funguje ako prirodzená záplavová oblasť. Miestnemu potoku v čase dažďov umožňujú, aby sa rozlial do parku a akumuloval tak veľký objem vody v priebehu krátkeho času.

Hauber tvrdí, že na pomoc rozvojovým krajinám sa vynakladá dostatok zdrojov, problémom je však efektivita ich využitia. V súvislosti s klimatickými zmenami a extrémnym počasím bude treba uvažovať o netradičných riešeniach.

Oteplenie môže byť i výhodou

Markus Lade, technologický expert spoločnosti Siemens, na margo týchto opatrení uviedol, že kľúčovú úlohu bude zohrávať technologický pokrok. To, ako riešenia nové technológie prinesú, si podľa neho dnes ani nevieme predstaviť. Kľúčové bude, aby boli ľudia a vlády inováciám otvorení.

„Myšlienka, že podnikneme len jedno opatrenie a tým sa všetko vyrieši, je nezmyselná,“ doplnil profesor Rahmstorf. „Nemyslím si, že sme bezbranní, pretože máme množstvo možností, ako sa brániť voči otepľovaniu a ako samotné otepľovanie spomaliť.“

Ako poznamenal Dr. Eberhard Faust, riaditeľ pre klimatické zmeny a prírodné zdroje v spoločnosti Munich Re, ktorá sa zaoberá risk managementom v rôznych sektoroch, otepľovanie klímy môže priniesť i parciálne výhody. Novou príležitosťou podľa neho môže byť, napríklad, poľnohospodárske využívanie pôdy v regióne severnej Európy či na Sibíri.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.