Slovenský trh s elektrinou a plynom je zaostalejší ako český.
Na druhej strane je vyspelejší ako energetický trh v Poľsku.
Takéto závery vyplývajú z vyjadrení alternatívnych dodávateľov.
Vo všetkých uvedených krajinách teda prebieha liberalizácia
odlišným tempom.
Rovnaké produkty – rôzne ceny
Podľa generálneho riaditeľa Energie 2 Davida Vlnku každý
z trhov, na ktorom pôsobia, je špecifický a liberalizácia
na ňom pokročila rôzne. Preto tvrdí, že aj keď ich spoločnosť
poskytuje rovnako kvalitné služby a produkty, ceny pre
konečných zákazníkov sú rôzne.
Rovnako tak odlišné sú aj podmienky pre pôsobenie dodávateľov.
“Zjednodušene možno povedať, že najlepšie podmienky pre firmy
dodávajúce zemný plyn a elektrinu v strednej Európe sú
v Českej republike, nasleduje Slovensko a Poľsko,“
povedal Vlnka. V každom sa iným spôsobom implementuje
európska legislatíva, iným spôsobom sú prijímané energetické
balíčky a iná je aj ochota liberalizovať trh samotný.
„Český trh je v porovnaní so slovenským a poľským
najliberalizovanejší a umožňuje dodávateľom skutočnú
voľnú súťaž, z ktorej v konečnom dôsledku ťaží
zákazník,“ pokračoval Vlnka. Široká konkurencia tak tlačí
ceny dole a odberatelia si môžu vyberať. Slovenský trh
s energiami je zhruba o dva roky oneskorený za českým, keď
ešte len v septembri 2012 vstúpil do platnosti zákon
implementujúci smernice EU o liberalizácii predaja energií,
takzvaný tretí energetický balíček.
Politizácia na Slovensku
Podobne zaostalosť slovenského trhu s energiami za našimi
západnými susedmi vidí aj konateľ spoločnosti Slovakia Energy
Jiří Pisařík. Podľa neho je zásadný rozdiel v regulácii
a politizácii. V Čechách totiž Energetický regulačný
úrad reguluje len prirodzený monopol, na Slovensku okrem toho
zasahuje aj do cien za dodávku jednotlivým dodávateľom.
„Dodávatelia si môžu nechať schváliť maximálne ceny v
rovnakej výške ako dodávateľ s počtom odberných miest vyšším
ako 500 tisíc, čo je SPP,“ vysvetlil Pisařík. Alternatívci
poukazujú aj na fakt, že slovenský regulátor nebdie vždy nad
minimálnou možnou cenou za regulované položky. Ako príklad
uvádzajú navýšenie poplatku za cezhraničný kapacity pre vstupné
body do plynovodu zo západu – Lanžhot a Baumgarten o viac ako 100
percent pre spoločnosť Eustream.
Pisařík upozorňuje aj na politický vplyv na trh s energiami,
čo ho robí značne nepredvídateľným. „Nakoľko si slovenská
vláda vzala ceny energií ako nástroj svojej politickej propagandy,
spôsobuje to, že sa tento trh nevyvíja tak dynamicky ako v Česku,“
dodal Pisařík.
Poľsko je posledné
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.