Slovenské elektrárne vlani vyrobili menej elektriny. Je za tým jeden hlavný dôvod

Kým celoslovenské dáta za rok 2024 ukazujú nárast vo výrobe elektriny na najvyššiu úroveň za ostatných 18 rokov, Slovenské elektrárne hlásia medziročný pokles vo výrobe elektriny o 4,4 %. Hlavným dôvodom boli dlhšie odstávky, ktorými prechádzali jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.

„Ako najväčší výrobca na Slovensku sme vlani vyrobili 20 787 gigawatthodín elektriny, pričom čistá dodávka po odrátaní vlastnej spotreby dosiahla 18 703 GWh. Prvýkrát po 16 rokoch sme vyrábali elektrinu až z piatich jadrových blokov,“ bilancujú Slovenské elektrárne.

V predošlom roku 2023, počas ktorého už nabiehala mochovská trojka a darilo sa aj vodným elektrárňam, spoločnosť dosiahla celkovú výrobu 21 659 GWh, po odrátaní vlastnej spotreby 19 570 GWh. Na druhej strane aj vlaňajšie čísla sú napriek miernemu medziročnému poklesu vyššie, než bola produkcia Slovenských elektrární v predošlých rokoch.

Nakopili sa odstávky atómiek

„Keďže sme sa pred dvoma rokmi pasovali s dôsledkami energetickej krízy, hľadali sme výrobné rezervy pre zabezpečenie dodávok pre domácnosti. Práce z rozšírenej generálnej odstávky 3. bohunického bloku z roka 2023 sme preto preplánovali na rok 2024. Vlani mali teda oba bohunické bloky dlhú, viac než 40-dňovú odstávku,“ vysvetľuje Ján Mazánik, manažér obchodu s regulačnými službami a optimalizácie nasadzovania zdrojov.

Okrem toho na mochovskom treťom bloku bola plánovaná odstávka tiež predĺžená, a to až dvojmesačná. „Nový blok potreboval dôkladnú preventívku,“ dodal J. Mazánik.

Hoci generálne odstávky na jadre boli dlhšie, spoločnosť tvrdí, že zaviedli opatrenia, aby sa zlepšilo plánovanie aj pripravenosť. „Vzhľadom na skúsenosti a ponaučenia z vlaňajška očakávame zlepšenie celkovej výroby z jadra,“ uviedol Richard Davis, ktorý je od vlaňajška novým riaditeľom úseku jadrových elektrární.

Celková produkcia jadrových blokov Slovenských elektrární bez započítania vlastnej spotreby dosiahla 16 891 GWh. Z jadrových elektrární tak pochádzalo zhruba 90 % všetkej elektriny, ktorú vlani najväčší slovenský výrobca dodal do siete. S veľkým odstupom ďalej nasledovali vodné elektrárne.

Zaberali prečerpávacie elektrárne

Vodné elektrárne v portfóliu spoločnosti vlani dodali do siete 1 658 GWh elektriny. „Výdatnejšie zrážky v januári a februári 2024 nám veľmi pomohli. Úvod roka znamenal pre spoločnosť historicky najvyššiu výrobu elektriny z vody a z pohľadu celého roka sme rekordne využívali aj prečerpávacie elektrárne Čierny Váh, Liptovskú Maru, Ružín a Dobšinú. Do leta sa nám darilo plniť výrobný plán na 134 %,“ bilancuje spoločnosť.

Situácia sa však následne začala meniť. V druhej polovici roka bolo počasie premenlivejšie a zrážky slabšie, preto vodné elektrárne museli znižovať objem výroby.

„Naše zdroje sme špičkovali a zároveň sme pre nepriaznivé ceny a znižovanie hladín na Orave a Liptovskej Mare museli odstaviť kaskády,“ prezradil Milan Ilčík, riaditeľ vodných elektrární. „Dobrou koordináciou a vďaka odbornosti a profesionalite našich zamestnancov sa nám podarilo skrátiť odstávky. Napríklad na PVE Čierny Váh sme odstávky skrátili o sedem dní a na PVE Ružín I. sme ukončili demontáž stroja TG1 o dva dni skôr,“ dodal.

Prečerpávacie elektrárne fungujú na princípe akumulátora energie, takže počas období s nízkymi cenami elektriny, spravidla v noci, akumulujú energiu do hornej nádrže. Počas špičky, keď je elektrina najdrahšia, využijú túto vodu na výrobu elektriny. Situácia sa však v posledných rokoch zmenila.

Vlani prečerpávacie elektrárne veľa prečerpávali aj okolo poludnia. Celková spotreba na prečerpanie dosiahla 660 GWh, pričom zdroje vyrobili 498 GWh.

„Vznikla špecifická situácia, keď najmä fotovolitka v západnej Európe tlačila ceny nadol, čo nám dalo ideálne podmienky pre akumuláciu energie počas poludňajších hodín, keď ceny elektriny klesali k nule alebo dokonca do záporných hodnôt,“ ozrejmil J. Mazánik.

„Na situáciu sme museli reagovať správnym nasadením prečerpávacích elektrární. V minulosti bola čerpadlová prevádzka najmä v nočných hodinách, lenže znížením cien elektriny počas dňa sa postupne menil aj charakter turbínovej a čerpadlovej prevádzky. Práce, ktoré sa v minulosti bežne vykonávali počas dňa, sa presúvali na popoludnia či víkendy,“ doplnil ho Milan Ilčík, riaditeľ vodných elektrární.

Druhý kvartál bol na vode obdobím stability. „V lete sme prečerpávačky využívali úplne na hranici technických možností, čiže všetky turbíny, čerpadlá, celú disponibilnú energiu jednotlivých nádrží,“ povedal Ján Mazánik.

Zavreli Vojany

Prvé tri mesiace roka 2024 Slovenské elektrárne ešte prevádzkovali Elektrárne Vojany. Spoločnosť tvrdí, že sa tak dialo „s cieľom spáliť všetky zásoby uhlia.“ Vojany tak vlani ešte do siete dodali 156 GWh.

„So spaľovaním uhlia sa skončilo aj spaľovanie biomasy. Zároveň sme sa vo veľmi krátkom čase znížili priame emisie CO₂ na nulu,“ sumarizujú Slovenské elektrárne.

Plánujú batérie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.