Slavomír Sabol z VSD: Smart elektromery a dynamické obchodné sadzby zmenia správanie odberateľov

Vysokú spotrebu elektriny majú nezriedka aj nízkopríjmové domácnosti, dôvodom môže byť zastaraný elektrický bojler, ale aj staršia chladnička alebo mraznička so skrytou poruchou. Firmy vedia pracovať s dátami o spotrebe elektriny väčšinou lepšie.

Myslí si to Slavomír Sabol zo spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD), ktorý vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk okrem iného vysvetľuje:

• aké dáta získavajú zo smart elektromeov distribučné spoločnosti,
• ako inteligentné elektromery komunikujú,
• aké možnosti prinesú smart metre dodávateľom elektriny,
• ako smart metering mení správanie odberateľov,
• kedy sa firmám oplatí k smart meraču dokúpiť ďalšie zariadenia.

Vďaka IMS sa dajú poruchy odhaliť skôr

Legislatíva na Slovensku vyžaduje zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS). V akom štádiu je tento proces v súčasnosti v rámci VSD?

Inteligentné merače v súčasnosti zavádzajú všetky tri distribučné spoločnosti. Vo VSD implementujeme inteligentné meranie posledných päť rokov. Je to veľmi veľký a náročný projekt, ktorý je, ako ste povedali, riadený energetickou legislatívou. Momentálne sme však už tesne pred finišom.

Koľko inteligentných meračov ste už reálne nasadili do praxe?

Aktuálne máme nainštalovaných už 100 000 inteligentných elektromerov, ktoré denné odčítavame. Získavame z nich dáta, ktoré sprístupňujeme trhu, a to predovšetkým dodávateľom elektriny. Takpovediac denne sa pasujeme s tým, ako tieto drahé zariadenia čo najlepšie využiť jednak pre svojich zákazníkov a zároveň pre efektívnejšie prevádzkovanie distribučnej sústavy.

Náklady na inteligentné merače v konečnom dôsledku znáša zákazník, preto je dôležité, aby sme túto technológiu využívali efektívne.

Rozmeňme si to na drobné. Aký konkrétny prínos majú IMS pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy? Ako tieto nové prvky využívate vo VSD?

K zavádzaniu IMS sa dá pristúpiť rôzne. Stačí si splniť legislatívnu povinnosť, teda namontovať elektromery, mať k nim pripojenú tzv. centrálu pre zber dát, dáta odčítavať a sprístupňovať ich účastníkom trhu či koncovým zákazníkom. Tým by to v princípe mohlo skončiť.

My sa však snažíme robiť viac a získať z dostupných dát maximum. Mám za to, že v rámci Slovenska robíme niektoré veci unikátnym spôsobom.

Dáta z IMS sa napríklad snažíme využiť pre odhaľovanie porúch v sústave. Tieto elektromery sú rozmiestnené v sústave pomerne rovnomerne a poskytujú nám o nej lepší obraz, ako keby sme používali len tradičné telemetrie na úrovni vysokého napätia. Takto máme na každom vývode z trafostanice inteligentný prvok, akýsi terminál, ktorý meria nielen elektrickú prácu, ale aj prúdy, napätia a zaznamenáva dôležité udalosti.

Vďaka dátam z IMS preto vieme odhaliť poruchu ešte skôr, ako sa o nej dozvie zákazník. To znamená, že poruchy vieme efektívnejšie riešiť, prinajmenšom máme hneď k dispozícii informáciu či ide o malú lokálnu poruchu alebo problém veľkého rozsahu. Na základe toho sa vieme rozhodnúť, či stačí na miesto poslať jednotlivca s relatívne malou výbavou, ktorý je práve disponibilný, alebo musíme na odberné miesto vyslať opravárenskú čatu so špeciálnym vybavením. Cieľom je, aby náš zákazník mal elektrinu k dispozícii vždy čo najskôr.

Takže s nadsadením sa dá povedať, že distribučky sa dnes menia na akési „elektro-dátové“ firmy?

Ak by sme nemali smart metering, nikdy by sme nemuseli získať kompetencie, ktoré sa týkajú práce s veľkým množstvom dát. V minulosti takéto systémy, s výnimkou dispečerského systému, neexistovali.

Hovoríme o desiatkach miliónov dát a záznamov, ktoré do VSD prichádzajú. Ak by ležali ladom, znamenali by len náklad, pretože by zaberali priestor v dátových centrách. My však chceme s nimi ďalej pracovať, čo nás núti učiť sa nové zručnosti. Napríklad musíme vedieť pracovať s nástrojmi vhodnými na spracovávanie veľkých dát, s nástrojmi umelej inteligencie a podobne.

Na to, aby sme sústavu mohli prevádzkovať efektívnejšie, potrebujeme pracovať s parametrami ako kvalita napätia, a to globálne v takmer celej sústave. Kým donedávna sme „čakali“ na sťažnosť zákazníka, ktorý nás bude informovať, že mu bliká žiarovka dnes to vieme zistiť analýzou dát zo smart elektromerov a vopred realizovať opatrenia skôr, ako dôjde k poškodeniu zariadení u zákazníka kvôli nadpätiu sústavy, poškodeniu PEN vodiča a pod. 

Celý systém je však naozaj mohutný a viaže na seba obrovské finančné zdroje, a to nielen investičné, ale aj prevádzkové. Ide napríklad o náklady na dátové centrá a dátové prenosy medzi elektromermi a nadradenou centrálou. V neposlednom rade sú mimoriadne dôležití ľudia, ktorí systém vybudovali, starajú sa oň a rozvíjajú ho.

Sú dáta z IMS pre distribútora zaujímavé skôr v reálnom čase alebo skôr z pohľadu dlhodobého rozvoja a riadenia sústavy?

Sú pre nás zaujímavé z oboch pohľadov. Samotné elektromery umožňujú produkovať dáta v reálnom čase. Stratu napätia, podpätie alebo iné udalosti vieme vďaka tomu okamžite spracovať v rámci našich aplikácií alebo dispečerského systému. Spracovávanie dát v reálnom čase je však limitované napríklad možnosťami operátorov telekomunikačných sietí a možnosťami systému, ktorý prijíma dáta z obrovského množstva elektromerov.

Druhá skupina úloh je zase spojená s analyzovaním veľkého množstva dát z minulosti. To nám pomáha robiť dobré strategické rozhodnutia.

Ako si vyhodnocovanie dát na takejto škále možno predstaviť?

Spracovanie dát v reálnom čase aj ex post je plne automatizované. Elektromer komunikuje na dve IP adresy. Jedna z nich predstavuje systém, ktorý spracováva dáta v reálnom čase a druhý systém napríklad zabezpečuje pravidelné odpočítavanie elektromera na dennej báze.

2G modemy jedného dňa skončia

Ako funguje komunikácia s inteligentnými meračmi?

Sú viaceré technologické možnosti. Na Slovensku sa však na 99 % etabloval jeden spôsob, a to komunikácia prostredníctvom GSM sietí mobilných operátorov.

Pre lepšiu predstavu sa dá teda povedať, že smart metre komunikujú a lá mobilné telefóny. Komunikácia preto trpí podobnými neduhmi, aké poznáme z praxe s telefónmi, napríklad v súvislosti so signálom. Používame však 2G infraštruktúru, nie 4G infraštruktúru, na ktorú sme zvyknutí v prípade telefónov.

Takže každý smart elektromer má svoju SIM kartu?

Áno. Tieto SIM karty, rovnako ako potrebné dátové služby, obstarávame u telekomunikačných firiem.

Spomenuli ste, že elektromery v súčasnosti využívajú 2G infraštruktúru. Znamená to, že napríklad v prípade prechodu na 5G by sa museli elektromery vymieňať?

Nezáleží to len od SIM karty, ale predovšetkým od modemu, v ktorom je vložená. V čase, keď sme modemy obstarávali, kupovali a inštalovali, boli k dispozícii len 2G alebo 3G modemy. V súčasnosti nám však už operátori signalizujú, že 2G infraštruktúra pre nich začína byť zastaraná a že si do budúcnosti nevedia predstaviť dlhodobé prevádzkovanie takýchto zariadení.

Preto sa už dnes zamýšľame, ako sa s tým vysporiadať. Vo VSD sa snažíme obstarávať elektromery, ktoré už majú 4G modem. Ak by z nejakého prevádzkového dôvodu boli operátori nútení 2G infraštruktúru úplne odstaviť, modemy elektromerov by sa museli vymieňať.

To by samozrejme znamenalo veľké náklady a bolo by to veľmi problematické, ak by k tomu došlo pred skončením životnosti elektromera alebo jeho výmenou z pohľadu zákonu o metrológii, podľa ktorého sa každý elektromer musí v určite lehote vymeniť alebo prejsť kontrolou.

Umožňujú IMS diaľkové odpájanie a pripájanie odberných miest?

Áno. Našou prvoradou prioritou v tomto smere je bezpečnosť, aby sme mali všetky procesy plne pod kontrolou.

Diaľkové odpájanie a pripájanie v zásade realizujeme na žiadosť zákazníka, ako službu, ak napríklad odber nebude dlhšiu dobu využívaný. Bez IMS by na dané odberné miesto musel vyraziť elektromontér, ktorý by ho fyzicky odpojil. Ak je ale na mieste inštalovaný IMS elektromer s funkcionalitou odpínača, nie je tam potrebný výjazd, odpojenie vieme zrealizovať nadiaľku.

Podobne je to aj v prípade znovupripojenia takéhoto odberného miesta.

IMS a dynamické obchodné sadzby dodávateľov elektriny zmenia správanie ľudí

Pozrime sa teraz na smart metering z perspektívy odberateľa. Ako sú na tom jednotlivé segmenty vašich zákazníkov z hľadiska nasadenia IMS? Inteligentných meračov je zrejme viac v domácnostiach ako vo firmách.

V zásade sa IMS nasadzovali podľa legislatívy a vyhlášky, ktorá definovala ich implementáciu podľa spotrieb a maximálnej rezervovanej kapacity.

Zjednodušene sa dá povedať, že elektromery boli prioritne nasadzované na odberné miesta s vyššou spotrebou, teda u podnikateľov a rôznych organizácií. Spotrebu v tomto segmente pokrývame smart metrami takmer v 97 % miere. Spotrebu domácnosti zatiaľ pokrývame IMS v oveľa menšej, približne 30% miere.

Ministerstvo hospodárstva vlani novelou vyhlášky o IMS posunulo lehotu na zavádzanie IMS. Prečo?

Úlohy, ktoré z vyhlášky vyplývali, mali byť pôvodne realizované do konca roka 2020. Aj vzhľadom na pandemickú situáciu však došlo k posunu termínu o jeden rok, teda do konca aktuálneho roka.

VSD zatiaľ nemá namontované všetky elektromery, ktoré by namontované mala mať, ale z celkového množstva viac ako 100 000 IMS chýba na doinštalovanie posledných niekoľko tisíc meračov.

Samotná inštalácia elektromerov je však tá jednoduchšia časť celého procesu. Väčšou výzvou je mať schopnosť s týmito meračmi komunikovať každý deň, vyčítať všetky potrebné dáta a zaslať ich organizátorovi trhu OKTE – centrálnej autorite, ktorá vyhodnocuje obchodovanie na trhu s elektrinou.

Akú úlohu budú hrať IMS pri deregulácií cien za dodávku elektriny pre domácnosti a malé firmy, ktorú už avizoval ÚRSO?

Očakávame, že význam IMS v tejto súvislosti určite vzrastie. Súčasná legislatívna situácia je taká, že za IMS je zodpovedný prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ale podnietenie rozmachu využívania technológie je hlavne na pleciach dodávateľov elektriny.

Tí sú limitovaní regulačnou politikou, ale my sme pripravení na to, aby sme vďaka IMS poskytli viacero sadzieb. Sadzieb, ktoré sa budú dynamicky meniť v čase a reflektovať na aktuálnu cenu komodity na trhu. Donedávna sme poznali len 2 sadzby, teda vysokú alebo nízku, niekedy nazývanú aj „nočný prúd“. Moderné smart metre umožňujú rozdeliť spotrebu elektriny až do 96 rôznych častí, namiesto pôvodných dvoch sadzieb.

Progresívne využívanie nových možností tarifikácie má veľký, a zatiaľ veľmi slabo rozvíjaný potenciál najmä u dodávateľov elektriny, ktorí by mohli motivovať zákazníka odoberať viac elektriny, keď je cena elektriny na trhu najnižšia, alebo dokonca aj záporná. Takéto dynamické obchodnícke sadzby môžu zásadne zmeniť správanie odberateľov a pomôžu im robiť dobré rozhodnutia. V konečnom dôsledku môžu odberatelia znížiť svoje náklady na elektrinu a môžu pomôcť zelenej energetike.

Čakáme, že sa legislatíva posunie dopredu. Pre dodávateľov elektriny určite chceme byť dobrým partnerom pri vývoji nových produktov pre odberateľov.

Viete uviesť nejaké konkrétne príklady, ako môžu inteligentné merače meniť správanie odberateľov?

Dobrým príkladom je Veľká Británia, kde je smart metering široko rozvinutý a na trhu je množstvo inovatívnych dodávateľov elektriny. Pre svojich zákazníkov dokážu vyskladať napríklad také produkty, vďaka ktorým koncový odberateľ môže profitovať zo zápornej ceny elektriny na trhu.

Odberateľ vďaka tomu môže nabíjať svoj elektromobil alebo prať bielizeň vtedy, keď je to pre neho také výhodné, že doslova dostáva zaplatené za to, že spotrebováva elektrinu.

Toto je niečo, čo je v princípe technologicky možné aj u nás, ale stále ešte relatívne ďaleko z pohľadu legislatívy a možno aj z pohľadu mentálneho nastavenia odberateľov. Myslím si však, že progres príde a bude sa vyvíjať tak, ako to dovolí kúpyschopnosť obyvateľstva.

Ak bude na svete vhodná regulácia, predpokladám, že progres bude najrýchlejší v regiónoch s väčšou kúpyschopnosťou. Aj my na východe však chceme byť na zmeny pripravení, preto ponúkame moderné a aj netradičné, no efektívne riešenia už teraz.

Starý elektrický bojler vie prekvapiť

Môžem nejaké dáta z inteligentného merača získavať aj priamo ako odberateľ?

Áno. Dáta máme v našich databázach a sprístupňujeme ich na našom portáli odberateľom, ich dodávateľom a aj výrobcom elektriny. Poskytujeme prehľadné a obsahovo zaujímavé webové riešenie, eVSD portál, kde si každý odberateľ môže vyhľadať informácie o svoje spotrebe elektriny a môže získať prístup k ďalším užitočným službám, pre lepší úžitok.

Máte od zákazníkov nejakú spätnú väzbu na IMS? Vnímajú smart metre skôr ako nevyhnutnosť alebo sa aktívne zaujímajú o ich výhody?

Veľa spätnej väzby nedostávame, pretože spravidla nie sme v súvislosti s IMS v priamom kontakte s odberateľmi, priamejší kontakt majú skôr dodávatelia elektriny.

V začiatkoch nasadzovania elektromerov sa robili rôzne prieskumy a ich závery potvrdzujú aj naše skúsenosti: po inštalovaní smart metrov ľudia spravidla s dátami intenzívne pracujú niekoľko dní a menia svoje správanie a návyky. Následne však využívanie IMS prejde do rutiny a človek sa novým zariadením zaoberá menej aktívne.

V prípade domácností, ktoré majú veľký odber elektriny, využívajú obnoviteľné zdroje energie alebo uvažujú nad nabíjačkou pre elektromobil, je však inteligentný elektromer nevyhnutnosť pre realizáciu dobrých rozhodnutí. Tieto domácnosti majú tendenciu zaujímať sa o dáta z IMS aktívnejšie.

Dodávatelia elektriny už vďaka dátam, ktoré im poskytujeme, budujú rôzne nadstavby. Spomenúť môžem napríklad najväčšieho dodávateľa elektriny na východe Slovenska, ktorý zákazníkom každý mesiac poskytuje analýzu spotreby na základe aplikovania umelej inteligencie na dáta o spotrebe. Takáto analýza zákazníkovi vo vyjadrení v eurách ukáže, ako sa jednotlivé spotrebiče v domácnosti podieľajú na jeho celkových nákladoch na elektrinu.

Pomerne veľa sa hovorí o finančnej gramotnosti ľudí, ako sú na tom slovenské domácnosti z pohľadu „energetickej gramotnosti?“ Môžu ju IMS zlepšiť?

Energetika je pomerne zložitá oblasť. Keď si bežný odberateľ pozrie faktúru za elektrinu, v množstve položiek sa môže ľahko stratiť.

Doteraz sa IMS inštalovali najmä na odberných miestach, kde je vyššia spotreba. Z toho by si niekto mohol vyvodiť záver, že ide najmä o majetnejších odberateľov s väčšou kúpyschopnosťou, ale často to tak vôbec nie je. Keď som bol s kolegami v teréne pri inštalácii IMS, nezriedka som videl pravý opak.

Vysokú spotrebu elektriny majú aj domácnosti nízkopríjmových ľudí, ktorí nevedia narábať s energiami, investovať do novších technológií a správať sa ekonomicky. Domácnosti s vysokou spotrebou elektriny majú v mnohých prípadoch napríklad zastaraný 30-ročný elektrický bojler a zároveň im chýbajú dáta, na základe ktorých by sa mohli rozhodnúť pre výmenu takéhoto bojlera, prípadne, ak dáta majú, nevedia ich vyhodnotiť.

Aké ďalšie spotrebiče bývajú nenápadnými „žrútmi“ energie v domácnostiach?

Najlepším príkladom sú elektrické bojlery, ktoré som už spomenul, ďalej to však sú aj 20-ročné či ešte staršie chladničky a mrazničky. Tie môžu mať naozaj veľmi veľkú spotrebu elektriny najmä v prípade nejakej skrytej poruchy, ktorú odberateľ nevidí.

Dáta z IMS poslúžia pre ďalšie systémy

Ako sú na tom firmy v práci s dátami o spotrebe elektriny?

V tomto smere sú zbehlí skôr podnikatelia než domácnosti. Veľké firmy často majú energetikov, ktorí im vedia odborne poradiť a riešiť všetky problémy. V prípade domácností to tak nie je.

Čo sa týka podnikov a iných veľkých odberateľov, je pre nich výhodné merať spotrebu elektriny aj vlastnými zariadeniami?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.