V Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave očakávajú budúci rok skôr exportný. Uviedli to na workshop k výsledkom verejnej konzultácie k dokumentu „Stratégia zabezpečenia dostatočného objemu podporných služieb pre poskytovanie systémových služieb a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky ES SR pre obdobie rokov 2019 až 2021“.
Ako uviedol vedúcu odboru rozvoja prevádzkovej sústavy Karol Kósa, nastavovanie parametrov spoľahlivosti a prevádzky sústav v súčasnosti je v porovnaní spred 15 rokmi, keď sa naštartovali významné zmeny v energetike, v súčasnosti omnoho zložitejšie.
Klimatické ciele EÚ naštartovali zásadnú zmenu v zdrojovom mixe výroby elektriny a okrem pozitívnych vplyvov na klímu majú tak aj negatívny dopad na bezpečnosť dodávok elektrickej energie.
„Oveľa viac povinnosti pre prevádzkovateľov aj užívateľov energetickej sústavy prináša tiež štvrtý energetický balíček,“ objasnil K. Kósa.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy nemá veľa možnosti ako prispieť k zvyšovaniu spoľahlivosti sústavy a bezpečnosti dodávok.
.jpg)
Karol Kósa, SEPS
„Tieto možnosti sú dosť obmedzené. Jedinou je budovanie infraštruktúry, či už v rámci svojho územia, alebo prepojovacích vedení. Určite však nemôžeme budovať vlastne zdroje.“
Z hľadiska primeranosti rozlišuje SEPS zdrojovú a systémovú primeranosť. Zdrojová znamená, či má SEPS dostatok zdrojov na pokrytie predpokladanej spotreby elektriny v každom čase.
Systémová primeranosť sa sústreďuje na posudzovanie účinnosti prepojovacích vedení a tiež na to, či má SEPS dostatok podporných služieb na to, aby vedeli vykryť výkyvy v sústave – najmä prebytok, alebo nedostatok.
V minulosti sa tieto hodnotenia vykonávali deterministickým spôsobom. Európska komisia to však už považuje za nedostatočne hodnotenie, takže by sa mal zvoliť pravdepodobnostný prístup. V sústave je totiž príliš veľa zdrojov, ktoré vykazujú veľkú dávku neurčitosti.
Podľa Kósu je jeden zo základných ukazovateľov, ktorý môže naznačovať, či je v sústave problém alebo nie, bilancia každej regulačnej oblasti.
Základným parametrom je prognóza spotreby elektriny, od ktorej sa všetko odvíja.
Ovplyvnilo ho odpojenie dvoch jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach aj neúspech paroplynového cyklu v susediacich Malženiciach. Problémy sú tiež s paroplynovým cyklom v Bratislave.
Budúcnosť
V roku 2019 očakáva SEPS skôr exportný charakter sústavy, nakoľko sa očakáva zotavenie PPC Malženice a tiež avizované pripojenie tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach.
Aj napriek očakávanému odstaveniu blokov v Elektrárni Nováky by tak mohli byť najbližšie roky bilančne viac exportné.
Nízkouhlíkový scenár by mal byť založený na bezuhlíkatých technológiách, čo v slovenských podmienkach znamená najmä vodu, obnoviteľné zdroje, jadro a malý podiel paroplynového cyklu.
„Krízový scenár však počíta aj s nepriaznivým vývojom cien elektriny, ktorý by mohol spôsobiť, že sa avizované zdroje nespustia do prevádzky,“ uzavrel K. Kósa.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.