SaS: Vratky za plyn si ľudia niekoľkonásobne preplatili

SaS upozornila na vládne balíčky už minulý týždeň, keď napadla vratky za plyn na Generálnej prokuratúre. Podľa liberálov je cieľom opatrenia nakúpiť si za šátne peniaze hlasy voličov pred marcovými parlamentnými voľbami.

„Samotná vratka je realizovaná zo štátneho rozpočtu, teda z daní nás všetkých. Súčasne ich vnímame, ako almužnu za skryté dane, ktoré ľudia platia v niekoľkonásobne vyššom objeme a z plynom nemajú nič spoločné. Je to vratka zo skrytých a nepriamych daní, ktoré v transparentnej ekonomike nemajú čo hľadať,“ hovorí podpredseda SaS Ľubomír Galko.

Tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek poukázal na to, že samotný spôsob určenia a distribúcie príspevku nemá žiadnu oporu v zákone a je je možné očakávať množstvo sťažností od občanov, ktorí budú na príspevku ukrátení.

„Z uvedených dôvodov som minulý týždeň podal podnet na Generálnu prokuratúru (GP), aby vyhlášku súvisiacu s vyplácaním príspevku zrušil a uviedol ju do súladu s platnými zákonmi. K vyplácaniu vratiek by následne malo dôjsť iba v tom prípade, ak si to štát bude môcť reálne dovoliť. Hlavnou podmienkou je, aby všetci ľudia dostali v plnej výške to, čo im Robert Fico sľúbil,“ dodáva Galek.

Okrem toho chcú sulíkovci upozorniť aj na to, že vratky si ľudia niekoľkonásobne predplatili v cenách energií. Pričinením vlády plaria podľa nich odberatelia elektriny vo forme skrytých daní za politické opatrenia viac ako 16 % z celkovej sumy. „Ide predovšetkým o podporu obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ťažby domáceho uhlia, odvodu do jadrového fondu, či dividendy štátnej prenosovej sústavy. Žiadna z týchto položiek nemá s elektrinou ako komoditou nič spoločné. Preto navrhujeme, aby bola hradená v plnej výške zo štátneho rozpočtu. V prípade dividend by malo dôjsť ku korektnej regulácií tak, aby táto klesla na nulu a spolu s ňou by primerane poklesla aj cena elektriny,“ tvrdí Galek.

Galek citoval aj analýzu inštitútu INESS, podľa ktorej odstránením neprimeraných politických zásahov do energetiky sa dá iba v prípade účtov za elektrinu dosiahnuť úspora priemernej domácnosti ročne minimálne na úrovni 60 eur. Za štyri roky by to tak bolo 240 eur, čo je sedemnásobne viac, ako je priemerných a jednorazových 33 eur v takzvanej vratke za plyn.

Poslanec NR SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca tvrdí, že vysoké sieťové poplatky stanovené regulačným orgánom sieťových odvetví (ÚRSO) stále brzdia konkurencieschopnosť slovenských podnikov. „Podľa údajov Eurostatu sieťové poplatky stanovené regulačným orgánom sieťových odvetví pre priemysel aj domácnosti patria medzi najvyššie v EÚ. Poplatky pre priemyselných spotrebiteľov boli konkrétne v roku 2013 v absolútnom vyjadrení druhé najvyššie (0,0665 EUR/kWh) v EÚ a tretie najvyššie, pokiaľ ide o podiel na konečnej cene elektrickej energie (54,3 %),“ uvádza Jurzyca.

Upozornil tiež na to, že nezverejňovanie metodiky stanovovania taríf elektrických sietí ani rozpisu všetkých nákladových faktorov marí úsilie o pochopenie ich vysokých úrovní. „V oblasti transparentnosti regulačného rámca a analýzy determinantov vysokých sieťových sadzieb za elektrinu sa nepokročilo. Nízka transparentnosť tejto vlády sa odráža v miere kvality zdravotníctva, či finančných tokoch v školstve, keď sa napríklad nedokážeme dopátrať skutočnej výšky platov učiteľov. Nehovoriac o tom, že vláda nedokáže informovať občanov, aké dôchodky ich čakajú,“ uzatvára Jurzyca.

Zdroj: Tlačová správa SaS, Energie-portal.sk

Tlačová konferencia SaS, 28.2.2016 – 1. časť

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.