Rozhovor. Miroslav Stejskal (SEPS): V januári 2012 bola slovenská sústava v stave ohrozenia polovicu mesiaca

„Ak by počas zníženej bezpečnosti siete došlo k havárii na niektorom z ohrozených vedení, nemal by dispečing dostatok nástrojov na zvládnutie takéhoto stavu – nastal by black-out,“ hovorí Miroslav Stejskal, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava.

V Českej republike, ale i v poslednej štúdii, ktorú ste zverejnili, je častým predmetom kritiky nemecko-rakúska obchodná zóna. Ako vlastne táto zóna technicky funguje, respektíve prečo je pre slovenskú prenosovú sústavu tak vážnym problémom?

Nemecko-rakúska obchodná zóna funguje z pohľadu medzinárodného obchodu tak, že obchodníci sa pri výmene elektriny medzi Nemeckom a Rakúskom nemusia uchádzať o prenosovú kapacitu. Oficiálnym dôvodom je to, že fyzikálna kapacita hraničných vedení je veľmi vysoká, a teda medzi Nemeckom a Rakúskom neexistuje úzke miesto. Prevádzkovatelia prenosových sústav Nemecka a Rakúska však zanedbávajú skutočnosť, že zdroje elektriny sú situované najmä na severe Nemecka a elektrina je predávaná na juh do Rakúska, poprípade ďalej na Balkán, pričom vzhľadom na slabé severojužné prepojenie v Nemecku a Rakúsku sú v súlade s fyzikálnymi zákonmi pre jej prenos využívané prenosové sústavy v najmä v Poľsku, Českej republike a čiastočne aj na Slovensku a v Maďarsku.

Obchodné transakcie medzi Nemeckom a Rakúskom sa vzhľadom na spoločnú nemecko-rakúsku obchodnú oblasť považujú za „vnútroštátne“, a teda majú prioritu pri prideľovaní cezhraničných kapacít určených pre medzinárodný obchod. Keďže značná časť týchto obchodných transakcií fyzicky „tečie“ cez iné prenosové sústavy, logicky tak znižujú veľkosť kapacít, o ktoré sa musia uchádzať ostatní obchodníci. Uprednostňovanie „domácich“ (nemeckých a rakúskych) obchodných transakcií a účastníkov trhu využívaním kapacít prenosových sústav aj mimo nemecko-rakúskej obchodnej oblasti (navyše bez kompenzácie) ohrozuje susedné prenosové sústavy a znižuje obchodné príležitosti účastníkov trhu mimo nemecko-rakúskej obchodnej zóny.

V závere štúdie zároveň hovoríte o opakujúcich sa bezpečnostných hrozbách v energetických systémoch. Mohli by ste konkrétne uviesť, o akých hrozbách hovoríme?

V európskej prepojenej sústave je potrebné predchádzať rizikám havárie jej prvkov. Za týmto účelom je vytvorený súbor pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať, a tiež pravidiel uplatňovaných vtedy, ak dôjde ku kritickým situáciám. Prevádzkovatelia stredoeurópskych prenosových sústav si vytvorili systém varovania pre prípad, že je bezpečnosť ich siete znížená. Pre posúdenie situácie, kedy je bezpečnosť znížená, je vytvorený tiež súbor pravidiel. Pre ilustráciu, napríklad pred rokom, v januári 2012 bola slovenská sústava v stave ohrozenia viac ako polovicu mesiaca. Znamená to, že ak by došlo v tejto situácii k havárii na niektorom z ohrozených vedení, nemal by dispečing dostatok nástrojov na zvládnutie takéhoto stavu – nastal by black-out. Preto je dôležité predchádzať situáciám ohrozujúcim prenosovú sústavu.

Aký je najhorší možný scenár pre Slovensko?

O preťažovaní jednotlivých prvkov sústavy, ktoré môžu vyústiť do lokálnych porúch spojených s lokálnym prerušením dodávky elektriny, ale aj do rozpadu elektrickej sústavy na veľkom území, všeobecne známom pod pojmom black-out je písané v predchádzajúcej odpovedi. Energetické technológie sú chránené veľmi sofistikovanými zariadeniami, ktoré v prípade kritickej situácie vypínajú ohrozené prvky. Takéto rýchle postupné vypnutie jednotlivých prvkov sústavy od prvotného miesta preťaženia spôsobí, že toky elektriny sa koncentrujú do nevypnutých častí prenosovej sústavy. Tie musia zvýšené zaťaženie zvládnuť, čo je možné len za normálnej prevádzky. V prípade, že tieto toky prevyšujú technické limity prenosu nevypnutých prvkov sústavy, zareagujú ochranné systémy a nastáva globálne prerušenie dodávky elektriny. Teda black-out, zjednodušene povedané TMA.

K zrušeniu nemecko-rakúskej obchodnej zóny sa zatiaľ neschyľuje. Respektíve vyjadrenia z nemeckej strany sú viac-menej diplomatické, ale inak nič nehovoriace. Aké je druhé najlepšie možné riešenie problému?

Akékoľvek iné riešenie je len odstraňovaním následkov. Pre Poľsko a Českú republiku je riešením výstavba PST (transformátorov schopných „odraziť“ časť elektriny do menej zaťažených vedení), ktoré by v prípade inštalácie „ochránili“ aj prenosovú sústavu Slovenska, ale toto riešenie je nielen nákladné (a naviac platené koncovými spotrebiteľmi v krajinách, ktoré problém nespôsobujú), ale je aj proti filozofii, ktorá stála pri zrode prepojených sústav.

Laické porovnanie na všeobecné pochopenie princípu takéhoto riešenia: Ak Vás sused v byte nad Vami pravidelne vytápa, tak Vy si kúpite domov elektrické ohrievače a začnete vysúšať mokré steny namiesto toho, aby ste vybehli o poschodie vyššie a donútili suseda nech s tým pravidelným vytápaním Vášho bytu prestane. Raz si bude musieť dať inštaláciu do poriadku, veď škodí aj svojmu bytu.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že po dostavbe Jaslovských Bohuníc bude Slovensko exportérom elektriny. Je to za súčasného stavu prenosovej sústavy uskutočniteľné? Aké opatrenia treba vykonať, aby to uskutočniteľné bolo? 

Prenosová sústava je zložitá štruktúra a je budovaná tak, aby zvládala vyvedenie výkonu zo zdrojov na území Slovenska, takže ak sa nový zdroj dostane do štádia výstavby, bude sa adekvátne tomu musieť dobudovať aj prenosová sústava. Slovenská elektrizačná prenosová sústava vo svojich rozvojových plánoch počíta s plánovaným nárastom výroby v Jadrovej elektrárni Mochovce a preto sme pripravení technicky zabezpečiť vyvedenie výkonu. Treba si uvedomiť, že prípadná výstavba nových blokov v Jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice bude trvať určitý čas. Naša spoločnosť sa bude v budúcnosti k pripravovanému projektu vyvedenia výkonu vyjadrovať a v prípade odsúhlasenia projektu zabezpečíme požadované posilnenie sústavy v časovom horizonte, ktorý bude schválený.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.